Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
14 Tibor Loran Predmetom sociálnej andragogiky je dospelý človek ako objekt sociálnej práce. Pokiaľ sociálna andragogika využíva dve podstatné - základné andragogické disciplíny (teória’ výchovy dospelých a didaktika dospelých) možno konštatovať, že predmetom sociálnej andragogiky je edukačné, socializačné a resocializačné pôsobenie na dospelých. Zaoberá sa „výchovno-vzdelávacou prácou s dospelými v sociálnej sieti, poradenskou činnosťou v oblasti sociálnej pomoci a riešením sociálnych problémov dospelých“ (Perhács, 1996, s. 133). Podľa Perhácsa (2005, s. 66 -75) jej cieľom je zlepšovanie sociálnych vzťahov, respektíve pomoc doviesť dospelého k vytvoreniu adekvátnych interpersonálnych vzťahov pre lepšie plnenie sociálnych rolí (rodiča, pracovníka, priateľa, člena rodiny, člena istej komunity atď.), zlepšovanie a vyzrelosť sociálnych vzťahov a prehĺbenie komunikácie vedúcej k partnerstvu a solidarite. Ciele a úlohy sociálnej práce a sociálnej andragogiky v teórii a spoločenskej praxi vystupujú paralelne. Pokiaľ sa sociálna práca v prevažnej miere orientuje na usmerňovanie - neandragogickú činnosť, sociálna andragogika poskytuje možnosti pre sociálneho andragóga pôsobiť na klientov v oblasti výchovy a vzdelávania. Sú to napríklad možnosti využívania sociálnych skúseností z hľadiska výchovy dospelého človeka, aktivity v oblasti sociokultúry, interiorizácie mravných a politických predstáv, názorov a presvedčení, schopnosť vcítiť sa do situácie, či problémov (humanizačné a výchovné tendencie v duchu humanistických ideálov), možnosti orientácie dospelého k sociálnej zodpovednosti (napr. uplatňovanie emocionálnej a citovej výchovy dospelého a jeho autoregulácia ako metóda sebavýchovného procesu). Ďalej ide o schopnosť analyzovať sociálne vzťahy a problémy, ako aj ďalšie atribúty socializácie a resocializácie dospelého človeka. Sú to ciele, ktoré determinujú funkcie a úlohy v sociálnej andragogike. Pri skúmaní funkcií výchovy dospelých aj u exkludovaných Rómov prichádzajú do úvahy dve základné hľadiská - spoločenské (socializačné) a osobné (individuálne). Môžeme teda hovoriť o spoločensko-socializačných a individualizačných funkciách výchovy, ktoré sa vzájomne prelínajú. Spoločensko-socializačné funkcie: 1. Funkcia nahradzujúca školský subsystém výchovy a vzdelávania dospelých (všetky typy a formy štúdia dospelých na stredných a vysokých školách). 2. Ideologicko-politická, svetonázorová a mravná funkcia výchovy dospelých. 3. Ekonomická funkcia (najmä smerom k trhu práce a novej ekonomiky súkromného vlastníctva, zvyšujúca výrobnú efektívnosť, postupne aj kultúrne hodnoty spoločnosti). 4. Funkcia, plnením ktorej napomáhame spoločenskej mobilite. 5. Kultúrna funkcia (funkcia permanentného rozvíjania osobnosti človeka prostriedkami umenia a kultúry). Individualizačné funkcie: 1. Adaptačná funkcia (zabezpečujúca rovnováhu medzi prostredím a organizmom človeka). 2. Výchovná funkcia voľného času, zabezpečujúca vnútornú harmóniu osobnosti (táto funkcia môže mať relaxačný, psychický a kompenzačný charakter). 3. Funkcie podporujúce rozvoj špeciálnych schopností jednotlivca. Čo sa týka uvedených funkcií výchovy, uvádzame, že ak skúmame problémy formovania a utvárania osobnosti exkludovaného Róma, žijúceho v osade alebo gete, treba,
