Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
III. Výsledky empirických výskumov
92 III. Výsledky empirických výskumov 26. graf: Uvažovali ste už niekedy o tom, že sa vysťahujete zo Slovenska? - podľa vzdelania (%) 0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100% základná škola odborné učilište — 54 22 15 ________1____ 62 19 13 69 15 12 2 vysoká škola 75 16 3 vôbec nie ■ uvažujem o tom □ šiel by som, ale nemám možnosť j □ už som rozhodnutý odísť b neodpovedal 21 % respondentov s vysokoškolským vzdelaním by rado natrvalo opustilo krajinu. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa menili aj cieľové krajiny emigrácie (27. graf). V súčasnosti sa medzi tými, ktorí uvažujú o emigrácii, nachádza čoraz viac nerozhodných, pokiaľ ide o cieľovú krajinu, alebo nechávajú túto otázku nezodpovedanú. Kým v r. 1997 všetci, ktorí do nejakej miery zvažovali odchod, mali konkrétnu predstavu cieľovej krajiny, teraz nemajú presný obraz o tom, ktorú krajinu by si za svoj nový domov vybrali. Podiel uprednostňujúcich krajiny západnej Európy sa za posledné roky (vrátane súčasnosti) pohybuje vždy okolo 20 %, čiže každý piaty respondent by si vybral Anglicko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a pod. Naproti tomu výrazne klesol počet respondentov mieriacich do zámoria: v r. 1997 skoro každý štvrtý, dnes už iba 7 % z nich by sa sťahovalo do Ameriky a Austrálie. Ešte výraznejší je úpadok záujmu o Maďarsko: z 37 % v r. 1997 na 11 % v r. 2011. Príčiny zamýšľaného odchodu sa v podstate nezmenili (28. graf). Primáme dôvody mali vždy ekonomický charakter, z nich dominovala túžba po vyššej životnej úrovni a nájsť si (dobré) zamestnanie. Podiel osôb uvádzajúcich tieto dôvody sa pohyboval okolo 49 %. V súčasnosti ekonomické dôvody uvádza 40 % respondentov, pričom vyššia životná úroveň je naďalej primárnou motiváciou, ale zamestnanosť takmer úplne prestala figurovať medzi dôvodmi emigrácie. Na 28. grafe vidieť ešte jednu podstatnú zmenu: Menšinový status a z neho vyplývajúce nevýhody stratili svoj význam motivácie trvalého vysťahovania sa. V r. 1997 sa ešte každý tretí Maďar uvažujúci o emigrácii odvolával na národnostnú diskrimináciu. Od nového tisícročia už len každý jedenásty, ba v r. 2011 už len 3 % respondentov označili za dôvod možného odchodu nevýhodné menšinové postavenie. Záujem o prácu v zahraničí je úplne iná vec. Z tejto oblasti máme reprezentatívne údaje iba z r. 2008. Vtedy 73 % Maďarov neplánovalo pracovať v zahraničí, 27 % o tom uvažovalo.
