Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
III. Výsledky empirických výskumov
III.2 Národné meno 77 Graf č. 12: Považujem sa najmä za... (%) (1 5 10 15 20 25 30 Maďara *^9,1 r 1 1 7 "Bimr1ffrr ............................ slovenského Maďara Felvidéčana občana SR s maďarským materinským jazykom Žitnoostrovčana, Maďara z Matúšovej zeme a pod. človeka zo Slovenska 5 7,5 m% ^3,9 Slováka äV9 štátneho občana SR Európana K 3,1 61 inéhom p ■ primárna identita sekundárna identita vec narodil či žije, ani od krajiny či od Európy, vyjadruje iba isté priority45. Individuálne etnonymum odzrkadľuje fakt, že sa celkovo radíme k Mad’arstvu, no v niečom sa od ostatných Maďarov líšime, sme iní. Sme slovenskí Maďari, sme Felvidéčania. Prívlastok „slovenský“ neznamená, že jeho používatelia sa prioritne alebo výlučne identifikujú na základe štátneho občianstva - to je charakteristické skôr pre tých, ktorí si vybrali etnonymá ako „človek zo Slovenska“, „Slovák“, „štátny občan Slovenska“. Vyjadruje skôr odlišnosť, inakosť v rámci Maďarstva, zároveň pre mnohých je výrazom odmeranosti vo vzťahu k prívlastku „felvidécky“. Tieto údaje vypovedajú aj o často spomínanej dvojitej, resp. viacnásobnej identite. Okrem iného mám na mysli metodiku sčítania ľudu, ktorá bola kritizovaná aj pre vylúčenie možnosti deklarovať všetky identity osôb s prípadnou viacnásobnou identitou, pretože každý mohol uviesť iba jednu národnosť. Podľa kritikov cenza je aj tento prístup okrem iného zodpovedný za nárast počtu osôb s neznámou národnosťou. Je totiž možné, že niektorí jednotlivci s viacnásobnou identitou sa nevedeli rozhodnúť, ktorá z ich identít je „silnejšia“, a preto kolónku národnosti radšej vôbec nevyplnili. Opakovane zdôrazňujem, že pri sociologických výskumoch respondenti majú možnosť deklarovať svoju dvojitú, či viacnásobnú identitu. Ak má teda niekto napríklad slovenskomaďarskú identitu, malo by sa to prejaviť tak, že najprv označí slovenskú národnosť, potom využije možnosť deklarovať aj ďalšiu zložku 45 V Sedmohradsku, na Zakarpatskej Ukrajine a vo Vojvodine je individuálne etnonymum „Maďar” menej rozšírené. Napr. z Vojvodinčanov sa za Maďara považuje iba 16 %. Častejšie sú názvy vyjadrujúce väzby k regiónu: za „vojvodinského Maďara” sa považuje 49 %, za „zakarpatského Maďara” 45 % respondentov; v Srbsku a na Ukrajine teda o 5 až 7 % viac Maďarov používa etnonymum obsahujúce označenie regiónu, než ako respondenti z našej vzorky použili názov „Felvidéčan“. Okrem toho v porovnaní so slovenskými Maďarmi sa dvojnásobný počet vojvodinských a zakarpatských Maďarov zaraďuje do kategórie rumunských, resp. ukrajinských štátnych občanov s maďarským materinským jazykom.
