Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
II. Madari zrkadle sčítania L'udu
54 II. Maďari v zrkadle sčítania ľudu júci 2% medzi podielom občanov slovenskej národnosti a podielom tých, ktorí na verejnosti najčastejšie hovoria po slovensky, a to v takom zmysle, že v oboch krajoch ich menej rozpráva po slovensky, ako je tých, ktorí uviedli slovenskú národnosť. Sú teda aj také osoby slovenskej národnosti, ktoré na verejnosti väčšinou nehovoria po slovensky. Toto je typické práve pre tie dva kraje, ktoré ani náhodou nemôžeme nazvať Maďarmi obývanými, veď v obidvoch tvoria Maďari iba 0,1% obyvateľov. Takže je celkom isté, že v týchto prípadoch nie maďarský jazyk vytláča z verejných priestranstiev slovenčinu (z menšín sú v obidvoch krajoch najviac zastúpení Česi a tiež Rómovia). Naproti tomu sme videli, že podiel Slovákov žijúcich na Maďarmi obývaných územiach v porovnaní so skupinou verejne po slovensky najčastejšie hovoriacou je buď rovnaký (ako je to v Nitrianskom kraji), alebo ak rozdiel existuje, tak menší, ako je podiel osôb s inou materčinou než slovenskou. To znamená, že Slováci so slovenskou národnosťou na tomto území hovoria vo verejnej sfére najčastejšie po slovensky. Zároveň je to príznačné aj pre Slovákov s inou materčinou ako slovenskou. Tieto údaje dokazujú, že v Maďarmi obývaných krajoch Slovenska používaniu slovenského jazyka na verejnosti nič nehrozí, keďže Slováci tam nekomunikujú po maďarsky, ale po slovensky, čo by nebolo možné, keby sa tam po slovensky nedalo dohovoriť. Nakoniec sa venujme skupine tých obyvateľov, ktorí hovoria doma najčastejšie po slovensky. Ich podiel na celoštátnej úrovni je o 7,4% nižší než podiel obyvateľov so slovenskou národnosťou. Ak z toho odčítame osoby, ktoré nemajú slovenskú materčinu, vychádza nám, že zo všetkých občanov slovenskej národnosti a občanov so slovenskou materčinou v krajine až 5,3 %, čiže 286 043 obyvateľov doma nehovorí najčastejšie po slovensky. Celoštátna tendencia sa uplatňuje aj v krajskom meradle. V každom kraji je menej občanov, ktorí rozprávajú doma najčastejšie po slovensky, než tých, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti. Zároveň slovenčinu používajú doma viacerí, ako je tých, ktorí majú slovenský materinský jazyk. To všetko svedčí o tom, že v každom kraji žijú osoby, ktoré napriek svojej slovenskej národnosti v rodinnom kruhu nerozprávajú prednostne po slovensky a súčasne sú aj také, ktoré napriek svojej neslovenskej materinskej reči rozprávajú doma prevažne po slovensky. V tabuľke č. 26 sú tieto súvislosti presne zobrazené. Vzhľadom k občanom slovenskej národnosti rozpráva doma prevažne po slovensky najmenej občanov v Prešovskom a Košickom kraji, vzhľadom k občanom so slovenskou materčinou je to tak v Trenčianskom a Žilinskom kraji. Z krajov obývaných Maďarmi nerozpráva doma prevažne po slovensky v Trnavskom kraji 6,5% občanov slovenskej národnosti, ako aj 5,1% občanov so slovenskou materčinou nekomunikuje doma prevažne po slovensky. V Nitrianskom kraji sa to isté dá povedať o 7% občanov so slovenskou národnosťou a o 4,5% občanov so slovenskou materčinou, v Banskobystrickom o 6,1% občanov slovenskej národnosti a o 5,2% občanov so slovenským materinským jazykom. Najvyšší podiel Slovákov doma nehovoriacich prevažne slovenčinou (9,2%) je v Košickom kraji, kde zároveň 4,8% ľudí so slovenskou materčinou hovorí doma prednostne inak ako po slovensky. Zhrnúc všetko dohromady možno konštatovať, že rozhodujúca väčšina občanov slovenskej národnosti má materinský jazyk slovenský a na verejnosti, ako aj v privátnej sfére najčastejšie hovorí po slovensky. Zároveň však v spomínaných krajoch s rôznym percentuálnym zastúpením nachádzame aj Slovákov s materčinou inou ako slovenskou, ďalej aj Slovákov, ktorí verejne, ale i doma nerozprávajú výlučne iba po slovensky. Dokonca sú aj takí občania, ktorí napriek svojej slovenskej národnosti a materčine nepoužívajú slovenčinu najčastejšie. Po analýze jazykovej praxe Slovákov upriamim pozornosť na občanov maďarskej národnosti s použitím rovnakých ukazovateľov - materinský jazyk, na verejnosti najčastejšie používaný jazyk a doma najčastejšie používaný jazyk. Okrem ich percentuálneho rozloženia si
