Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
II. Madari zrkadle sčítania L'udu
42 II. Maďari v zrkadle sčítania ľudu ostatných častiach Slovenska. Ďalej, na území krajov západného Slovenska obývaných Maďarmi, je podiel neznámych občanov nižší alebo rovnaký, ako napr. v Trenčianskom alebo Žilinskom kraji, ktoré ležia už na strednom Slovensku a žijú tam prevažne Slováci. Naproti tomu na východnom Slovensku v obidvoch krajoch podiel neznámych štátnych príslušníkov presahuje celoštátny priemer, ale v Maďarmi obývanom Košickom kraji je ešte vyšší ako v Prešovskom kraji, v ktorom väčšinu obyvateľstva tvoria naopak Slováci. Najväčšia časť neznámych občanov však žije v Maďarmi obývanom Bankobystrickom kraji na území stredného Slovenska. Z uvedeného teda vyplývajú nasledovné súvislosti: Občania s neznámou štátnou príslušnosťou žijú v každom kraji a nie je pravdepodobné, že v krajoch západného Slovenska by viac Maďarov než Slovákov bolo otázku o štátnej príslušnosti ignorovalo. V Banskobystrickom a Košickom kraji je to skôr možné. Samozrejme, pravdou je aj to, že ak niekto nedeklaroval svoju štátnu príslušnosť, neznamená to, že má dvojité občianstvo. Podobné údaje dostaneme, ak na rozdiel od predchádzajúcej tabuľky nebudeme vychádzať z toho, aké je rozdelenie občanov v rámci krajov podľa typov štátneho občianstva, ale z toho, v akom pomere sa „podieľajú“ jednotlivé kraje na tom-ktorom type štátnej príslušnosti (8. tabuľka). Vzhľadom na občanov s neznámou štátnou príslušnosťou vidíme, že ignorancia otázky o štátnej príslušnosti je najmenej príznačná pre Bratislavský a Trnavský kraj, avšak postupujúc smerom na východ krajiny je čoraz častejšia. Pokiaľ v v Bratislavskom a Trnavskom kraji je každý 17. obyvateľ neznámej štátnej príslušnosti, v Trenčianskom, Žilinskom, ako aj v Maďarmi obývanom Nitrianskom kraji je to už každý 9. obyvateľ. V Prešovskom kraji a v Maďarmi obývanom Banskobystrickom a Košickom kraji je to dokonca približne každý 6. človek. Odhliadnuc od predchádzajúcich údajov, z tejto analýzy vyšlo najavo, že rozloženie občanov s viacnásobnou štátnou príslušnosťou nie je také rovnomerné, ako sa to z tabuľky č. 7 javilo. Takmer štvrtina takýchto občanov žije v Bratislavskom kraji, ďalej nasleduje Trenčiansky, Žilinský a Prešovský kraj. Na územiach krajov obývaných Maďarmi sa podiel občanov s viacnásobným občianstvom pohybuje medzi 6,9 - 10%. Čiže vo svetle týchto údajov je nepravdepodobné, že väčšinu obyvateľov s viacnásobným občianstvom tvoria práve Maďari snažiaci sa o dvojaké, slovensko-maďarské občianstvo. Skôr je možné predpokladať, že Maďari v značnej miere prispeli k počtu obyvateľov s neznámou štátnou príslušnosťou, a to predovšetkým na strednom a východnom Slovensku. Tabuľka č. 8: Rozloženie viacnásobných a neznámych štátnych príslušníkov podľa krajov Kraj Počet viacnásobných štátnych príslušníkov Viacnásobní št. príslušníci v % Počet neznámych Neznámi v % Počet cudzích štátnych príslušníkov Cudzí štátni príslušníci v % Bratislavský 1 887 23,0 23 976 6,0 5 088 19,0 Trnavský 843 10,0 23 055 5,9 3 863 14,4 Trenčiansky 1 260 15,4 43 071 11,0 1 931 7,2 Nitriansky 566 6,9 44 940 11,4 4 081 15,3 Žilinský 1 082 13,0 44 623 11,4 2 786 10,4 Banskobystrický 735 8,9 66 740 16,9 2 766 10,4 Prešovský 1 054 12,8 68 862 17,5 2 738 10,2 Košický 776 9,5 77 833 17,8 3 499 13,0 Slovensko 8 203 100,0 393 100 100,0 26 752 100,0
