Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
II. Madari zrkadle sčítania L'udu
II. MAĎARI V ZRKADLE SČÍTANIA ĽUDU Na Slovensku sa posledné sčítanie ľudu konalo 21. mája 2011. Bolo sprevádzané väčšou propagandou aj antipropagandou, ako to zvyčajne býva31. Štatistický úrad Slovenskej republiky (ďalej iba štatistický úrad) už od začiatku vyzýval občanov k účasti zdôrazňujúc, že sčítanie ľudu je Jedinečným zdrojom na získanie vierohodných informácií o obyvateľstve, o jeho spoločenských a hospodárskych charakteristických znakoch, ako aj informácií o stave bytov a domov“32, a že dáta takéhoto charakteru nemožno na Slovensku získať iným spôsobom. Mnohí však napriek tomu vyjadrili názor, že potrebné informácie už existujú v iných databázach, iba je nutné ich sústrediť do jedného celku. Našli sa i takí, ktorí namietali, že potrebné informácie sa dajú od občanov získať reprezentatívnym prieskumom a, mimochodom, že v dotazníkoch sú použité vraj banálne a nič nehovoriace otázky. Z toho dôvodu považovali oponenti sčítanie ľudu za zbytočný a veľmi drahý „špás”. Druhé dejstvo antipropagandy sa začalo krátko pred začiatkom sčítania ľudu, keď sa v súvislosti s témou čiarových kódov otvoril problém zabezpečenia anonymity občanov. Táto situácia sa vyvinula v spojitosti s tým, že každému občanovi bol pridelený čiarový kód, ktorý bolo potrebné prilepiť na vyplnený hárok dotazníka. Štatistický úrad sa v tejto veci obhajoval, že chce zabrániť možnej duplicite. Kto sa však nad tým trochu zamyslel, prišiel na to, že touto metódou možno v konečnom dôsledku každého identifikovať, a teda sčítanie ľudu vlastne nebude anonymné. Vtedy sa znova ozvali výstražné hlasy. Priznajme, že boli mierne prehnané a „zbulvarizovali“ skutočný stav veci. Medzitým štatistický úrad namiesto toho, aby podal jasné vysvetlenie, aj naďalej priebežne tvrdil, že konanie bude anonymné. Tým vo veľkej miere sám prispel k nie veľmi úspešnému priebehu i výsledkom samotného sčítania ľudu. Medziiným aj k tomu, že takmer štyristotisíc občanov nepriznalo svoju národnostnú príslušnosť. A práve z tohto dôvodu som sa teraz tak zdĺhavo venovala objasneniu samotného cenzu. Medzi tými občanmi totiž určite boli aj Maďari, a tak sa teraz okľukou vraciame k pôvodnej téme tejto knihy. Subjekty verejno-spoločenského života Maďarov na Slovensku (mienkotvomé osobnosti, médiá, občianske združenia, školy, politickí činitelia atď.) považovali od začiatku sčítanie ľudu za veľmi dôležité. Sčasti preto, lebo boli zvedaví na stav počtu občanov maďarskej národnosti na Slovensku, no aj preto, lebo si uvedomili - čo mimochodom veľa Maďarov nevie, alebo si neuvedomuje - že tento počet má vždy ďalekosiahle následky v praxi. Práve preto sa robila masívna kampaň za to, aby sa obyvateľstvo sčítania ľudu zúčastnilo. Je síce pravda, že podľa zákona bolo sčítanie ľudu povinné, ale predstavitelia štatistického úradu vyhlásili, že nebudú proti nikomu, kto sa ho nezúčastní, resp. nevyplní alebo neodovzdá hárky dotazníka, viesť trestné konanie. Kampaň Maďarov na Slovensku sa rôznymi spôsobmi presviedčania zamerala okrem iného aj na to, aby sa občania nebáli priznať ku svojej národnosti33 (hoci niektoré karika31 Napríklad: http://www.postoy.sk/anketa_je_aktualne_scitanie_ludu_v_poriadku, http://warfare.blog.cz/1105/klamstvo-okolo-scitania-ludu-na-slovensku 32 http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24273 33 http://www.scitanieludu2011 .sk/hu, http://www.scitanieludu2011 .sk/hu/16/som_madar,top-p
