Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)

I. Východiská

I. 2 Základné pojmy a teórie 27 etnickej skupiny musí vychádzať istý počet vzdelaných ľudí), 3) pomerne vysoká úroveň sociálnej komunikácie, včítane gramotnosti, zaškolovania a trhových vzťahov, 4) z národné­ho hľadiska relevantné záujmové konflikty“ (cit. d. 12). Posledným bodom Hroch rozumie jazykové/náboženské konflikty, ktoré zaintere­sované strany chápu nie ako triedne protiklady, ale ako národný konflikt, „ako hrozbu pre spo­ločnú kultúru alebo nejaký partikulárny jazyk, či etnický záujem“ (cit. d. 10). Hroch túto svoju štúdiu písal v roku 1993, a etnicko-národné konflikty po páde socializmu chápal nie tak, ako boli vnímané všeobecne, t. j. ako vášne, ktoré boli po dobu 40 rokov socia­lizmu potlačené a teraz konečne dostali voľnú cestu. „Je omnoho plauzibilnejšie vnímať sily pretvárajúce strednú a východnú Európu v prie­behu posledného desaťročia ako ‘nové nacio­nálne hnutia’, ktorých ciele sú v mnohom ana­logické s cieľmi hnutí z 19. storočia a zároveň sú medzi nimi signifikantné rozdiely“ (cit. d. 14). „Oslabením či rozpadom tradičných väzieb potreba novej kolektívnej identity zjed­notila ľudí z rôznych sociálnych tried a politic­kých prúdov do jedného nacionálneho hnutia. Podobne sa dnes po páde komunistickej vlády a centrálneho plánovania rozpadávajú rodinné väzby, zanechávajúc po sebe všeobecnú úzkosť a neistotu, v ktorej národná idea preberá úlohu kolektívnej integrácie. V ťažkých krízových situáciách sa ľudia charakteristickým spôso­bom prikláňajú k tomu, aby precenili pocit isto­ty, ktorý im ponúka ich vlastné národné spolo­čenstvo“ (cit. d. 15). Na záver by som sa opäť vrátila k myšlien­ke o paralele, ktorú mnohi vkladajú do vzťahu medzi národom a nevyhnutnosťou homogeni­zácie jeho príslušníkov. Idea zjednocovania, ktorá zohrala významnú úlohu vo vývine náro­dov, nevylučuje skutočnosť, že vo väčšine národných štátov (prinajmenšom v našich kon­činách) žili vždy etnické a/alebo národné men­šiny. Ako konštatuje Zygmunt Bauman, špeci­fičnosť menšín nie je dôsledkom individuál­nych vlastností alebo spoločných stratégií sprá­vania sa jedincov patriacich k danej menšine, ale spoločenského kontextu, ktorý ich násilím urobil tými, čím sú (Bauman 2001:71). Národ sa budoval podľa princípu „jeden štát - jeden národ“, ktorý vylučoval etnickú rôznorodosť občanov. Kultúrne homogénny štátotvorný národ považoval tieto kultúrne rozdiely za pozostatky minulosti a štátna moc urobila všet­ko preto, aby ich likvidovala. Odvolávaním sa na spoločný národný charakter, čo bolo najdô­ležitejším ideologickým prostriedkom vytvore­nia vlasteneckej lojality a podriadenosti, sa dostala do konfrontácie s touto kultúrnou rôz­norodosťou, „s realitou rozmanitých jazykov (teraz predefinovaných na lokálne alebo kme­ňové dialekty, ktoré by mal nahradiť jeden uznávaný národný jazyk), tradícií a zvykov (teraz predefinovaných na provinčnosť, ktorú by mal nahradiť jediný štandardný historický príbeh a štandardný kalendár zložený zo spo­mienkových rituálov)“ (tamtiež). Podľa Baumana nacionalisti budujúci ho­mogénny národ sa ich najprv pokúšali prevy­­chovávať a presvedčovať, no čoskoro pristúpili k násiliu, „obrana lokálnej alebo etnickej auto­nómie bola kriminalizovaná, vodcovia etnické­ho odporu boli vyhlásení za buričov alebo tero­ristov a boli uväznení alebo sťatí. Používanie „dialektov“ na verejných miestach bolo tresta­né. Nacionalistický plán asimilovať rôznoro­dosť zdedených foriem života a rozpustiť ich v jedinej národnej forme bol a musel byť podpo­rovaný mocou. Moderný štát potreboval nacio­nalistické šialenstvo ako najdôležitejší argu­ment pre legitimizáciu svojej suverenity rovna­ko, ako nacionalizmus potreboval silný štát, aby naplnil svoj unifikačný cieľ. (...) Komunity - či už etnické alebo lokálne - boli hlavnými podo­zrivými a najväčšími nepriateľmi. Osudy týchto menšín boli v dejinách rôzne. Niektoré splynuli so štátotvorným národom, iné sa zachovali a zostalo aj ich menšinové postavenie. Boli/sú také, ktoré sa samy stali štátotvorným národom, a sú aj populácie, kto­rých pozícia sa v priebehu 20. storočia viackrát zmenila.

Next

/
Thumbnails
Contents