Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
Úvod
ÚVOD Vážený čitateľ, držíte v rukách prvý zväzok Sociológie Maďarov na Slovensku. Možno Vás budú zaujímať aj okolnosti jeho vzniku. Rada by som preto načrela do svojich osobných spomienok. Pred 17 rokmi mi zatelefonoval môj známy zo študentských čias a dohodli sme si stretnutie v bratislavskej Astorke. Keď som dorazila, on tam už sedel. Daj si vodku, hovoril. Neprosím si, povedala som, ale on už vopred objednal dve vodky a keď ich čašník priniesol, môj spoločník vyprázdnil obidva štamperlíky. Darmo, seriózne veci sa aj začínajú seriózne. Po chvíľke ticha začal totiž hovoriť o tom, že chce založiť spoločenskovedný ústav pre výskum maďarskej menšiny na Slovensku. Teraz už prezradím, že týmto človekom bol Károly Tóth a spoločenskovedný ústav, ktorý onedlho skutočne založil, je Fórum inštitút pre výskum menšín, dnes už pevná bašta domáceho spoločenskovedného výskumu života najmä maďarskej menšiny. Stala som sa jeho prvou výskumníčkou. Za uplynulých 17 rokov sme zrealizovali 26 sociologických výskumov a prieskumov kvantitatívnymi aj kvalitatívnymi metódami. Objektom výskumu, čiže cieľovou skupinou boli Maďari - pri porovnávacích výskumoch aj Slováci - žijúci v národnostne zmiešanom regióne južného Slovenska. Práve to je naša špecialita. Kým sú totiž Maďari v ostatných výskumoch na Slovensku zastúpení v takej miere, aký je ich podiel na populácii Slovenska (čo pri výskumoch so vzorkou 1 000 respondentov znamená maximálne 100 Maďarov) naším základným súborom sú Maďari a naše vzorky, reprezentatívne vzhľadom na túto populáciu, skonštruované či už kvótnym alebo pravdepodobnostným výberom, zahŕňajú minimálne 800, ale zvyčajne až 1 000 respondentov. Vytvárajú sa tým možnosti hlbšej analýzy. Predmetom nášho záujmu sú najmä také témy ako národná identita, hodnotové orientácie, jazyková prax, volebné správanie, ale aj rôzne aspekty života mládeže, inteligencie, mikrospoločenské súvislosti podnikania, nezamestnanosti, migrácia, suburbanizácia, spôsob života vrátane zdraviu škodlivých a zdraviu prospešných faktorov (stravovacie návyky, športovanie, užívanie drog) a iné. Z výsledkov týchto výskumov, z množstva „omrviniek“ sa postupne začal vytvárať poznatkový systém, ktorý sme nazvali sociológiou Maďarov na Slovensku alebo sociológiou slovenských Maďarov. Táto subdisciplína sociológie menšín je zaujímavá nielen tým, že vychádzajúc z rôznych segmentov života sledovanej populácie podáva akúsi syntézu poznatkov o Maďaroch, ktoré podľa slovenských kolegov stále chýbajú, ale aj tým, že je schopná načrtnúť zároveň proces vývoja a dynamiku niektorých skúmaných javov. Táto kniha je prvým pokusom tohto, odvážim sa dúfať, veľkolepého projektu. Pomenovanie Maďari na Slovensku, ktoré figuruje v názve knihy, som použila preto, lebo je zaužívaným názvom príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku. Nepovažujem ho však za výstižný. Evokuje vo mne predstavu buď o ľuďoch novodobo či dočasne žijúcich v tejto krajine (podobne ako napr. Vietnamci na Slovensku) alebo o zahraničných Maďaroch, ktorí sa práve zdržiavajú na Slovensku, napr. na lyžovačke v Tatrách. Pritom ani jedno, ani druhé nezodpovedá pravde, veď tzv. Maďari na Slovensku, ako autochtónna menšina, sú hlboko zakorenení do tejto zeme cez množstvo generácií svojich predkov, a zo spomínaných dlhoročných výskumov vyplýva, že väčšina z nich ani nemieni tieto korene z vlastnej iniciatívy preťať. Považujem preto za správnejšie hovoriť o príslušníkoch maďarskej menšiny na Slovensku, ale za najvýstižnejšie pokladám pomenovanie slovenskí Maďari. Podotýkam, že nie všetci Maďari s takýmto označením súhlasia, lebo si pod tým predstavujú Slováka hovoriaceho po maďarsky. Pomenovanie slovenskí Maďari však podľa môjho názoru (potvrdeného aj konzultáciou s jazykovedcami) v plnej miere zodpovedá najrozšírenejšiemu pomenovaniu v maďarčine, t. j. pomenovaniu „szlovákiai magyarok“.
