Hardi Tamás - Tóth Károly (szerk.): Határaink mentén. A szlovák-magyar határtérség társadalmi-gazdasági vizsgálata (2008) (Somorja, 2009)
Esettanulmányok
Súhrn 251 jú v udržiavaní kontaktov s osobami žijúcimi na druhej strane hranice. Zoznam nie je úplný, ale zahŕňa najdôležitejšie prvky, medzi ktorými na prvom mieste vystupuje časová a priestorová vzdialenosť a vplyv infraštruktúry (tabulka 3). Medzi obyvateľmi žijúcimi na slovenskej strane disponujúcimi kontaktmi v Maďarsku mali väčší podiel tí, ktorí narážali na nejaký prekážajúci faktor. Na prvom mieste v poradí vystupuje nedostatok času, ktorý v dnešnej globalizujúcej sa spoločnosti neovplyvňuje len interpersonálne interakcie, ale aj množstvo iných aspektov nášho spôsobu života. Najmenšiu rolu podľa obyvateľov zohrala dostupnosť a existencia štátnych hraníc. Zdá sa, že užšiu komunikáciu a interakciu ľudí žijúcich na opačných stranách štátnych hraníc v zásade i doposiaľ sťažovali nepriaznivé faktory vyplývajúce z vlastnej životnej situácie, ktorých dvomi kľúčovými prvkami sú nedostatok voľného času a rozdielnosť finančných možností. Priestorový charakter vzťahového kapitálu Pri každej silnej a slabej väzbe sme sa pýtali na priestorové umiestnenie kontaktnej osoby na druhej strane hranice. Na základe toho sa dá vymedziť priestorová expanzia vzťahového kapitálu a sústredenosť väzieb. Naša otázka sa vzťahuje na to, či sú pozorovateľné zhustenia, a ak áno, v ktorých obciach sa sústreďujú vzťahy. Podľa našej hypotézy sa objavia prirodzené tendencie vyplývajúce z demografickej váhy, vo veľkých mestách sa v dôsledku ich veľkosti s väčšou pravdepodobnosťou budú vyskytovať príbuzní, priatelia, známi alebo kolegovia. V prípade silných väzieb má väčšina respondentov na slovenskej strane príbuzného alebo priateľa v hlavnom meste. Potom nasledujú v poradí veľké mestá a prihraničné lokálne centrá. Podobná logika sa uplatňuje aj pri slabých väzbách, kde hlavné mesto vysoko prekračuje ostatné hodnoty v rade, čo sa týka počtu prvkov. Treba osobitne vyzdvihnúť Komárom, pretože za Budapešťou a Győröm je v prípade všetkých štyroch druhov vzťahov cieľovým bodom, ktorý napriek svojej oveľa menšej populácie má tretí najväčší podiel v rade. Zoznam, nám samozrejme neumožňuje odvodiť vážnejšie závery, ale dobre znázorňuje pozorovateľné ohniskové miesta tých integračných mechanizmov, ktoré sa dajú vytvoriť cez interpersonálne väzby v prihraničnej oblasti. Frekvencia, účel prekračovania hraníc Aj frekvencia cestovania ukazuje v prvom rade aktivitu slovenskej strany. Respondenti zo Slovenska (ktorí vôbec boli na druhej strane hranice) cestujú podstatne častejšie do Maďarska ako naopak (tabuľka 4). Aj podiel demie dochádzajúcich do zamestnania je výrazný v okruhu respondentov zo Slovenska. Tabulka 3. Faktory zabraňujúce vytvoreniu silných väzieb (%) Prekážajúce faktory Maďarská vzorka Slovenská vzorka Má málo času 38,1 45,6 Finančné príčiny 25,7 41,5 Choroba 24,8 26,4 Nemá osobný automobil 23,6 25,5 Veľká zemepisná vzdialenosť 16,8 25,0 Nevyhovujúca hromadná doprava 15,2 18,6 Štátna hranica 8,8 2,1 Ťažká dostupnosť 7,2 6,7 Zdroj: Dotazník obyvateľov (2008).
