Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)

Obsah

186 Gabriella Baj

Dôsledkom zmeny využitia pôdy a urbanizácie je zvýšené riziko povodní na týchto oblastiach, čo negatívne vplýva aj na kvalitu vôd a na ekologický stav. Na viacerých miestach odstránili odvodové kanály záplavového územia Dunaja, následkom čoho vznikli tieto problémy: vytvorili sa plaveninové útesy, zaplavované územie sa naplnilo a koryto pokleslo. Zmierňovanie územne diferencovaného regiónu lúk je nepriaznivé, najmä z pohľadu ochrany prírody, nakoľko mokré trávnaté porasty tvorili biotop pre viaceré druhy chránených, jedinečných živočíchov. Rozšírenie líniovej infraštruktúry (napríklad intenzívna výstavba diaľnic) prinášalo so sebou rozdrobenie biotopov.

V celosti o hospodárení územia župy môžeme skonštatovať, že štruktúra hospodárenia je priaznivá: rozsah neobhospodarovaných nevyužívaných poľnohospodárskych oblastí sa znižuje, a naopak, rozloha lesných porastov, rybníkov a orníc sa zvyšuje. Popri neustálom náraste urbanizačných nárokov a ťárch sa stále viac starajú o prostredie a o zachovanie podoby krajiny.

2.1. Priehrada v Dunakiliti

Zmenu využívania územia župy najvýraznejšie ovplyvnili vodné priehrady vybudované na Dunaji. Najviac a v najvýznamnejšej miere formuje priestory vôd skúmaného územia priehrada vybudovaná v Dunakiliti, ktorú začali vybudovať v roku 1984 ako súčasť Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, avšak z dôvodu porušenia zmluvy nie je v prevádzke v zmysle pôvodných predstáv. Československá republika a Maďarská republika v roku 1977 uzatvorí medzištátnu zmluvu o vybudovaní Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Túto zmluvu v roku 1984 zmluvné strany upravili v časti týkajúcej sa termínov. Zmluva obsahuje nasledovné záležitosti: 50-50%-né majetkové právo na hlavné stavby, rozdelenie nákladov a výnosov v rovnakom pomere, základné princípy prevádzkovania vodného diela, dohody o štátnej hranici, regulácia po stránke riadiacej a právnej. Vybudovanie priehrady sa realizovalo v zmysle plánov až do roku 1989, kedy Vláda Maďarskej republiky prerušila najprv výstavbu vodného diela v Nagymarosi a neskôr aj vykonávanie stavebných prác maďarskej strany v súvislosti s výstavbou vodného diela v Gabčíkove. Vláda taktiež neuviedla do prevádzky ani hotové stavby.

Druhá strana však naďalej pokračovala vo výstavbe vodného diela a v roku 1992 uviedla do prevádzky I. etapu prechodnej varianty „C”. Maďarsko sa z dôvodu neoprávneného a protiprávneho konania druhej strany obrátila na Medzinárodnú arbitráž v Haagu. V tomto rozporuplnom období sa zmluvné strany venovali budovaniu vodného diela protikladným spôsobom: maďarská strana zbúrala kruhovú hrádzu v Nagymarosi a strana slovenská pokračovala výstavbou II. etapy varianty „C”. Práve následkom budovania varianty „C” boli maďarské zariadenia na prevádzke Gabčíkovského vodného diela zakázané. Hrádza priehrady na strane Maďarska bola nahradená hrádzou po ľavej strane rieky Dunaj vo vzdialenosti medzi 1841,0 a 1852,0 bežnými kilometrami. Táto hrádza je spojená s hrádzou plánovanou na Slovensku po pravej strane Dunaja a vodným komplexom v Čuňove, ktorý nahradil priehradu v Dunakiliti (www.dunakiliti.hu).

Vodný diel v Gabčíkove má biventlikulárny systém plavebnej komory a osem turbín. Podľa pôvodných plánov priehrada v Dunakiliti by mala zabezpečiť pre vodný diel v Gabčíkove úroveň vzdutia vody potrebnej k prevádzke turbín, ďalej by mala odviesť záplavy Dunaja a takisto by mala zabezpečiť zásobovanie Starého Dunaja prostredníctvom vodnej nádrže. Priehrada by mala zabezpečiť preplavenie lodnej dopravy cez plavebnú komoru v čase, kým prieplav prevádzkovej vody nedosiahne úroveň vzdutia vody, ktorá je potrebná k odvodu lodnej dopravy, resp. počas skúšok uvádzania do prevádzky príslušných zariadení.

Priehrada v súčasnosti spolu s hrádzou Dunaja postavenou vo vzdialenosti 1843 bežných kilometrov tvoria hlavnú náhradu vody zaplavovaného územia a popritom vykonávajú aj funk-