Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Gabriella Baj Zmeny vo využívaní pôdy 1. Úvod Suburbanizácia Bratislavy od roku 2004 začala vytvárať novší satelitný región na hranicami Slovenska, ktorý presiahol až na územie Maďarska. Znaky suburbanizácie sa po prvýkrát objavili v obciach Rajka, Dunakiliti, Feketeerdő, Dunasziget, Bezenye, neskôr v obciach Levél a Hegyeshalom: stále viac nehnuteľností odkúpili slovenskí štátni občania, ktorí si za svoje prvotné trvalé bydlisko zvolili maďarské obce. Táto štúdia ponúka prehľad o zmenách využitia pôdy v maďarských obciach, ktoré boli najviac dotknuté a pozmenené suburbanizačným procesom Bratislavy. V realizácii vytýčenej úlohy som vychádzala zo štatistických údajov Pozemkového úradu župy Gyôr-Moson-Sopron a z osobných rozhovorov so zástupcami miestnych realitných agentúr, ako aj z rozhovorov so starostami skúmaných obcí (Dunakiliti a Rajka). Úvodom svojej štúdie prezentujem faktory, ktoré majú vplyv na zmenu maďarského hraničného pásma a zmenu využitia pôdy. Exaktné ohraničenie tohto suburbanistického geografického územia vôbec nie je ľahké. Napriek tomu, že najviac nehnuteľností získali Slováci práve na území Szigetkôzu a Rajky, Bratislavčania kupujú nehnuteľnosti takmer po celej župe Gyôr- Moson-Sopron. Pri skúmaní suburbánneho územia Bratislavy, ktoré zasiahlo aj Maďarsko, sa budem zaoberať iba s nehnuteľnosťami využívanými na prvotný (trvalý) pobyt. Nakoľko miera nadobúdania ornej pôdy, ktoré sú slovenskými štátnymi príslušníkmi využívané na poľnohospodárske účely, je nepatrná, v našom prieskume sa tejto skutočnosti ani nebudem venovať. Budem sa zaoberať s legislatívami, ktoré regulujú spôsob nadobudnutia nehnuteľností cudzincami, poukážem na záväzky, ktoré vyplývajú z nákupu nehnuteľnosti a taktiež na výsledky dosiahnuté v Maďarsku po začatí európskych integračných procesov a zvlášť s vyhláseniami, ktoré sa vzťahujú na ornú pôdu a na nehnuteľnosti nepovažované za ornú pôdu. V prieskume sa zaoberám s „najviac obľúbenými” maďarskými obcami, ktoré sú zároveň aj prvotnými bydliskami Bratislavčanov: Dunakiliti, Rajka a Feketeerdő. Nadobúdanie nehnuteľností osobami vysťahovanými z hlavného mesta Slovenska a rastúci dopyt značne zmenili územné plánovanie obcí, ktoré prijímajú týchto ľudí. Všetky obce sa nachádzajú na území chránenej oblasti Szigetkôzu, to znamená, že rozvoj musí zodpovedať nielen očakávaným nárokom ale aj určitým predpisom, ktoré súvisia s ochranou prírody. Novovytvorené pozemky a postavené domy budú súčasťou osídlenej oblasti a preto sa svojim zjavom musia prispôsobiť prostrediu obce. 2. Prezentácia župy Gyôr-Moson-Sopron a využívanie pôdy v PRIHRANIČNEJ OBLASTI SLEDOVANÉHO ÚZEMIA Napriek zmenám na začiatku deväťdesiatych rokov, ktoré zreorganizovali všetky sektory a ktoré mali negatívny vplyv na hospodárstvo župy (rozpad veľkopriemyslu, zaniknuté roľnícke
