Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Gábor Lelkes Hospodárstvo regiónu Skúmané (posudzované) územie sa nachádza vo veľmi dynamickej prihraničnej regionálno-hospodárskej oblasti, v ktorej priestorová „rozpínavosť” Bratislavy v uplynulom desaťročí spôsobila značné zmeny, vytvorili sa nové formy priestorovej organizácie hospodárstva a spoločnosti. V súčasnosti môžeme na tento región nahliadnuť ako na moderné aglomerizované územie hlavného mesta, kde sú veľké rozdiely medzi Bratislavou a skúmaným územím (napr. v jednotlivých prvkoch infraštrukturálnej pripravenosti, štruktúre hospodárstva, mzdových podmienkach), ale podobné rozdiely sú aj medzi ostatnými aglomeračnými pásmami hlavného mesta. Skúmané územie - ktorého značná časť je súčasťou bratislavskej aglomerizácie - nám poskytuje pestrú paletu, čo sa týka sídelnej štruktúry a hospodársko-geografických daností, odlišnosti sa vytvárajú v závislosti od toho, aké podmienky ponúka na fungovanie daného podnikania. V uplynulom desaťročí prebiehol v Bratislave spolu so zmenou geopolitickej situácie a zmenou hospodársko-výrobnej štruktúry i proces reštrukturalizácie v oblastiach obopínajúcich hlavné mesto, došlo k jej reorganizácii, ku ktorej vo veľkej miere prispel nielen vstup Slovenska a Maďarska do Európskej únie, ale aj do schengenského priestoru. Južná polovica hranice aglomerácie Bratislavy a región Mosonmagyaróvár prestali figurovať ako prihraničné regióny, úplne sa stali súčasťou hospodárskeho kolobehu Únie, i keď v územnej štruktúre aj naďalej zostalo jedno „slabé miesto” - priechodnosť Dunaja (MTA RKK NYUTI, 2008). V suburbanizačnej oblasti, predtým z demografického hľadiska stagnujúcej, vo väčšine obcí agrárneho charakteru (agrárne dediny) v uplynulom desaťročí vzrástla výstavba bytov sprevádzaná vzrastom populácie, súbežne s tým získavajú dôležitú úlohu aj služby pre obyvatateľov a rozmanitá priemyselná činnosť, čo prináša so sebou ďalšiu revalváciu spomínaného vidieckeho životného priestoru na bývanie. Časť nových obyvateľov, ktorí sa usadia v obciach, si nájde v mieste bydliska aj pracovné miesto, čím ďalej zvyšuje počet usadlíkov a využitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Čoraz viac obcí regiónu sa stáva príťažlivým aj na druhej strane hraníc a pre obyvateľov a podnikateľov sa stáva čoraz bežnejším aj „používanie” druhej strany hraníc. Aglomerácia Bratislavy sa rozšírila do Maďarska: viac stoviek slovenských rodín sa usadilo v Rajke a jej okolí1 (HARDI, 2008), viac podnikov si otvorilo prevádzkarne na južnej strane hraníc, pretože táto oblasť je od hlavného mesta vzdialená len 10-15 a nachádza sa pozdĺž kvalitných cestných ťahov, ktoré dokážu zabezpečiť dostupnosť centra mesta na lepšej úrovni ako mnohé suburbánne oblasti na slovenskej strane (MTA RKK NYUTI, 2008). Táto štúdia predstavuje v rámci aglomerácie Bratislavy hospodárstvo maďarsko-slovenskej prihraničnej oblasti, toto územie je ohraničené trojuholníkom Bratislava-Mosonmagyaróvár-1 Týka sa to v prvom rade najmä obcí Rajka a Dunkailiti, ale dá sa očakávať, že tento jav sa rozšíri aj do obcí Bezenye, Levél, Hegyeshalom.
