Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Nástroje verejnej správy...145 Situácia je celkom nová, nakoľko sa jedná o prisťahovalcov zo susedného štátu, ktorí neovládajú maďarčinu. V prípade maďarskej menšiny žijúcej na území Slovenskej republiky už máme skúsenosti s využívaním vzdelávacích inštitúcií (Reisinger A. 2009). Tento špeciálny stav vychádza z toho, že občania EHS, hoci v našom prípade slovenskej národnosti, pričom táto etnická skupina je v Maďarskej republike uznávaná ako národnostná menšina, predsa nemôžu byť zaradení medzi nich, lebo sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Z toho dôvodu nie je možné uplatňovať Zákon o národnostných menšinách pri zabezpečovaní a využívaní verejných služieb obyvateľstvu. Odsek VII. zákona LXXIX. z roku 1993 o verejnom vzdelávaní obsahuje aj ustanovenia medzinárodného charakteru a tak sa dotýka aj otázok zahraničných výchovno-vzdelávacích inštitúcií v Maďarsku na jednej strane, ako aj maďarských výchovno-vzdelávacích inštitúcií v zahraničí na druhej strane. Obšírnejšie to znamená [108. § (l)-(2)], že • na území Maďarskej republiky môže pôsobiť zahraničná výchovno-vzdelávacia inštitúcia vtedy, resp. môže vydávať zahraničné vysvedčenia, ak má v krajine pôvodu štatút výchovno-vzdelávacej inštitúcie, a ňou vydávané vysvedčenia sú právoplatne uznávané. • výchovno-vzdelávacia inštitúcia je registrovaná Ministerstvom školstva, ktoré tiež vydáva zriaďovateľovi všetky povolenia potrebné pre začatie prevádzky. Zriaďovateľ v prípade, že medzinárodná zmluva neustanovuje inak, môže požiadať o vydanie povolení potrebných k začatiu prevádzky. Pri založení zahraničnej výchovno-vzdelávacej inštitúcie, ako aj pri zabezpečení vzdelávania, jeho kontroly, atď. je potrebné aplikovať predpisy toho štátu, ktorý uznáva výchovno-vzdelávaciu inštitúciu za svoju. Úlohu kontrolného orgánu pri overení zákonnosti zabezpečuje v rámci zákonom stanovených úloh príslušný odbor vzdelávania. Takáto výchovno-vzdelávacia inštitúcia môže v Maďarskej republike vzniknúť a pôsobiť aj na základe medzinárodnej zmluvy. Takúto inštitúciu registruje Ministerstvo školstva. • s výchovno-vzdelávacou inštitúciou, resp. so zriaďovateľom výchovno-vzdelávacej inštitúcie môže minister zodpovedný za vzdelávanie uzatvoriť dohodu. Je zrejmé, že v prípade dohody so Slovenskou republikou sa situácia zjednoduší. Tu sa však musíme odvolať na vyššie uvedené, lebo je zrejmé, že v takejto situácii nemôže materský štát (t.j. Slovensko) ponechať všetko na miestne samosprávy. Bolo by vhodné prispieť k riešeniu otázok vzdelávania, ako aj s tým súvisiaceho financovania medzištátnymi dohodami. Maďarské samosprávy vykonávajú okrem iného úlohy spojené s verejným vzdelávaním povinne. Preto považujeme za pravdepodobné, že v prípade ak dieťa s cudzím štátnym občianstvom prihlásené na trvalý pobyt u miestnej samosprávy dosiahne školopovinný vek, u miestnej samosprávy vzniká voči nemu povinnosť zabezpečiť jeho vzdelávanie. V spojitosti s týmto sa vynára otázka, akým spôsobom a v rámci akých vzdelávacích inštitúcií, resp. v rámci akej formy spolupráce medzi miestnymi samosprávami bude možné zabezpečiť vzdelávanie v prípade, ak prisťahovaní občania budú požadovať výučbu v slovenskom jazyku. Štát zohráva v tomto dôležitú úlohu preto, lebo pre miestne samosprávy zabezpečujúce úlohy spojené so vzdelávaním to bude predstavovať zníženie rozpočtu, nakoľko štátne normatívy nepokrývajú vstupné náklady. Miestne samosprávy budú nútené pokryť tieto výdavky z vlastných zdrojov. Daňová povinnosť cudzích štátnych príslušníkov (ako to uvádzame nižšie) nie vždy zakladá vyššie daňové príjmy pre obce, v ktorých majú trvalé bydlisko.
