Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Nástroje verejnej správy...139 za prácou späť do vlastného štátu, z dôvodu zmeny trvalého bydliska stráca vo svojej vlasti nárok na podporu v nezamestnanosti, materský a rodičovský príspevok, ako aj výhody plynúce zo zdravotného a sociálneho poistenia. Naopak, Švédsko a Dánsko už spolupracujú a otázky materského a rodičovského príspevku, dôchodku a krátkodobej práceneschopnosti má už vyriešené (Nerb, G. et. al, 2009, s.52). Je zrejmé, že sa jedná o otázky, ktoré si vyžadujú medzištátnu úpravu. Bez podpory štátu, ktorého občania pravidelne dochádzajú za prácou, sa problémy nedajú riešiť. Bohužiaľ, nie je to inak ani čo sa týka regulačných povinností vo vzťahu k službám obyvateľstvu poskytovaných miestnymi samosprávami. Ak tvrdíme, že ani v prihraničných oblastiach starých členských štátov Európskej únie nefunguje všetko bez problémov, tak v pomeroch starých a nových členských štátov, kde má spolupráca veľmi krátku minulosť, nájdeme ešte menej regulácií, ktoré by mohli byť vzorom. Eurooblasť, ktorá vznikla v nemecko-poľskom pohraničí, si pochvaľuje spoluprácu na jednej strane medzi samosprávami a i krajinami. Hoci sa čoraz viacej Poliakov sťahuje do Nemecka aj naopak, tzv. Partnerstvo Odra je len v počiatočnej fáze. Nemecký partner upozorňuje hlavne na to, že prehnaná centralizácia Poľska, strach ústredia z toho, že by mala poskytnúť miestnym samosprávam a regionálnym inštitúciám potrebné kompetencie na riešenie spolupráce, prakticky zbavuje uvedenú oblasť schopnosti fungovať. Hoci Poľsko uskutočnilo regionalizáciu a kraje povýšilo na úroveň samostatných správnych celkov, napriek tomu zisťujeme na poľskej strane absenciu autority a právomocí. Nemecká strana nedávno zdôraznila, že Partnerstvo Odra má reálnu budúcnosť len v prípade, ak Varšavská vláda jednoznačne zvýši a prejaví svoj záujem, pretože bez politickej vôle a bez „nátlaku zhora” poľskonemecká prihraničná oblasť nebude vedieť využiť svoj potenciál rozvoja (Franzke, J. 2009). Samozrejme, dobré príklady sa dajú nájsť všade, avšak špeciálne riešenia nás nepriblížia k riešeniu otázok, ktoré si vyžadujú právne úpravy. Môžeme spomenúť EUREGIO EGRENSIS, ktorý sa nachádza v nemecko-českej prihraničnej oblasti, a ktorej základy spolupráce vznikli nezvyčajne už v roku 1992. Tu pôsobí v oblasti vzdelávania výmenný program študentov, ktorý sa nazýva „Bavorsko-český hosťovský školský rok” (Bayerisch-Tschechische Gastschuljahr), pod záštitou ktorého môžu študenti dvoch štátov stráviť vzájomne jeden rok na gymnáziách susedného štátu. Konkurzu sa zúčastňujú gymnáziá miestnych samospráv zúčastnených v tomto Euroregióne, pričom výmenný program založený na štipendijnom systéme je v značnej miere financovaný z bavorských štátnych zdrojov a sčasti zo sponzorských príspevkov (Das Schulsystem...2006). Program výrazne prispieva k tomu, aby sa dva národy lepšie spoznali, aby sa posilnila regionálna identita, avšak nezasahuje do vzdelávacieho systému, a preto neposkytuje nasledovaniahodný príklad. Hoci podľa odborného stanoviska je cezhraničná mobilita medzi novými členskými štátmi EU pomerne nízka, ako opačný príklad môžeme uviesť maďarsko-slovenskú prihraničnú oblasť, ktorá má svoje špecifické problémové oblasti. Z doterajších poznatkov je zrejmé, že riešenie postavenia Slovákov, ktorí sa presťahovali do Maďarska a pravidelne dochádzajú za prácou do svojej vlasti je nepredstaviteľné bez účasti ich vlastného štátu. Bez potrebných úprav a dohôd na medzištátnej úrovni a potrebných právomocí nebudú vedieť postúpiť v riešení otázok nastolených cezhraničnou mobilitou ani miestni aktéri vrátane miestnych samospráv. Samozrejme, aj dnes existujú všeobecné rámcové právne predpisy, avšak vo väčšine prípadov nedávajú odpoveď resp. nedávajú optimálnu odpoveď na aktuálne otázky. V domácej právnej literatúre boli už aj dávnejšie publikované návrhy (Liszkayné Nagy E. K. 2006), podľa ktorých by bolo vhodné riešiť práva a povinnosti občanov EHS, ktorí sa zdržiavajú u nás, samostatným zákonom.
