Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)

Obsah

Networking ako príležitosť 135

Prejdime na praktické skúsenosti z oblasti vytvorenia kooperačnej siete. Poučenia môžeme zhrnúť do štyroch väčších tematických okruhov:

1. Prípravné práce v pozadí: základnou skúsenosťou bolo, že prípravné práce nie je možné zamieňať s fázami budovania siete. V záujme plynulej realizácie šiestich modulov vývojových fáz je potrebná dôkladná a rozsiahla predprípravná fáza. Vhodné poradie by mohlo byť nasledovné: zadefinovanie problému, vymedzenie oblasti (geografické a obsahové), identifikácia a výber potenciálnych účastníkov, dôkladná analýza cieľov a priorít. Tieto činnosti je možné najúčinnejšie vykonať za účasti možných partnerov a za pomoci externej odbornej organizácie ešte pred začatím aplikácie 6 krokového modulu.

2. Je potrebné riešiť aj problémy vyplývajúce z logiky kolektívnej činnosti. Založenie a neskoršie prevádzkovanie siete nastoľuje otázky, ktoré spoločenské vedy nazývajú problémom kolektívneho konania (Olson 1997, Elster 1995). Typickou dilemou z oblasti teórie hier môže byť stratégia hry na „čierneho pasažiera”, vyhýbanie sa roli „obetného baránka” a využívanie „opatrnosti zo sebaobrany“. Takéto prekážky kolektívnej akcie sa dajú riešiť, odstrániť alebo minimalizovať len pomocou vonkajšej motivácie, vnútorných pravidiel a prostredníctvom vzájomných záväzkov. K tomu je však potrebné, aby sa konkrétne individuálne výsledky a výsledky a dôsledky na úrovni siete čím skôr identifikovali, priestorovo vymedzili, jasne prezentovali, uvedomili, aby boli neustále na zreteli a aktualizovali sa.

3. Bez ohľadu na dobre znejúcu horizontálnu, partnerskú, kooperačnej formu činnosti je prítomnosť budúceho účastníka aktívnej tvorby siete potrebná hneď od začiatku. Nehovoríme o vonkajšom účastníkovi, mentorovi, poradcovi, ale o partnerskej organizácii, ktorá bude mať záujem o účasť aj na neskorších činnostiach a preto bude motivovaná. Ak tieto faktory chýbajú, je veľmi ťažké pokračovať ďalej, proces sa môže zaseknúť na úrovni cieľov a priorít, nakoľko od tejto fázy sa objavujú a postupne rastú náklady na spoluprácu (nemusia to byť priamo finančné náklady, skôr náklady na voľný čas, energiu, využitie kontaktov, atď.).

4. Záver: dôležitú časť skúseností získaných počas procesu zdokonaľovania rozvoja siete tvorí identifikácia problémov spojených s finančnými činiteľmi. Prevzatie nových záväzkov nikdy nie je jednoduché. Bez adekvátneho finančného zázemia nebude sieť nikdy fungovať (kalkulácia a rozdelenie interných a externých nákladov). Aby sa sieť brala seriózne, je potrebná aj osobná obeť (vklad) a primerané vstupy zo strany všetkých jej členov.

Celkovo môžeme povedať, že napriek všetkým ťažkostiam bola práca na rozvoji siete

úspešná a organizácie zapojené do projektu získali mnohé praktické skúsenosti. Podarilo sa vybudovať základy systému budúcej spolupráce šiestich samospráv ako jadra sieťovej spolupráce, v ktorej si účastníci čoraz viac uvedomujú spoločné ciele a možné úlohy, a v ktorej sa oboznámili so základnými vlastnosťami systémových organizačných riešení sieťového typu a čoraz viac očakávajú vypracovanie projektov týkajúcich sa budúcej spolupráce.

Použitá literatúra

Castells, M. 2005. A hálózati társadalom kialakulása. Az információ kora: Gazdaság, társadalom és kultúra. I. kötet. Budapest: Gondolat-Infonia.

Csizmadia, Z. 2009. Együttműködés és újítóképesség. Budapest: Napvilág Kiadó.

Csurgó B.- Kovách L- Megyesi B. 2009: Helyi hálózatok Európában és Magyarországon. - Politikatudományi Szemle, 18. 2. 120-140. p.

Elster, Joh. 1995. A társadalom fogaskerekei. Budapest: Osiris-Századvég.

Hardi Tamás 2010. Features of Border Regions, Trans Border Co-operation and Movements Across the Hungarian-Slovakian Border. Megatrend Review, Vol. 7(1). 103-118.