Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Zoltán Csizmadia Networking ako príležitosť 1. Úvod V súčasnosti sa čoraz viac oceňuje spolupráca medzi inštitúciami, ktorá má charakter sieťového prepojenia. Vytváranie sieťovej spolupráce spoločností v rámci procesu globalizácie a vzniku informačnej spoločnosti je čoraz zjavnejšie vo všetkých sférach nášho života (Castells 2005). Spočiatku sa dôkladný výskum nových organizačných mechanizmov a štruktúr objavoval v oblasti hospodárskej spolupráce, vývoja, výskumu a inovácií (Csizmadia 2009), ale dnes sa už aj v kontexte občianskej spoločnosti (Kákái 2009), miestnych samospráv (Pálné Kovács 2009; Somlyódyné Pfeil 2010), lokalít (Csurgó a kol. 2009) a cezhraničnej spolupráce (Hardi 2010) berie do úvahy možnosť tzv. networkingu (vytvárania sietí). Cieľom tejto štúdie je predstaviť procesy budovania sietí a ich výsledky zamerané na tvorbu sietí pre rozvoj verejných služieb v bratislavskej aglomerácii presahujúcej hranicu. Štúdia bola uskutočnená v rámci šiestich workshopov, ktoré boli súčasťou projektu AGGLONET. Po niekoľkých úvodných myšlienkach a teoretických úvahách uvádzame súhrn praktických skúseností a predkladáme dôležité závery, ktoré sme získali počas práce na rozvoji siete. Tieto činnosti sa realizovali v rámci viac ako 6 mesačnej spolupráce. 2. Ciele a priority networkingu Všeobecným cieľom workshopov v rámci projektu AGGLONET bolo vytvorenie siete rozvoja služieb verejnosti na podporu rozvoja organizácií v bratislavskej aglomerácii presahujúcej hranice v záujme rozvoja účinnejších a úspešnejších riadiacich kapacít v oblasti sietí, partnerstva, programov a projektov. Budovania siete sa popri dvoch výskumných ústavoch priebežne zúčastňovalo šesť miestnych samospráv: 1. Obec Rajka Gyôr-Moson-Sopron 2. Mesto Mosonmagyaróvár Gyôr-Moson-Sopron 3. Obec Dunakiliti Gyôr-Moson-Sopron 4. Mesto Samorín Trnavský kraj 5. Obec Podunajské Biskupice Bratislavský kraj 6. Obec Vojka nad Dunajom Trnavský kraj Projekt vychádzal z predpokladu, že pre maďarský prihraničný región je dôležité uvedomiť si, že „sa nachádza na predmestí dynamicky sa rozvíjajúceho hlavného mesta a preto si svoj spoločensko-hospodársky rozvoj môže predstaviť nie ako oblasť na periférii vlastnej krajiny, ale ako podcentrum mestského regiónu (Mosonmagyaróvár) alebo ako jeho suburbánna (predmestská) zóna zabezpečujúca dobré životné podmienky”. Odhalenie hospodárskych a spoločenských problémov a problémov v oblasti poskytovania služieb obyvateľstvu vyplývajúcich z
