Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
90 Zuzana Mészárosová-Lamplová K vzdelávacej sfére patrí aj mimoškolské vzdelávanie detí a vzdelávanie dospelých (21. a 22. činnosť). Tieto aktivity sa realizujú väčšinou mimo bydliska, ale v porovnaní s M ich ŽO častejšie podstupujú aj v mieste svojho bydliska. Ďalšiu skupinu činností tvoria respondentmi vykonávané kultúrne a športové aktivity, respektíve návšteva takýchto podujatí (v tabuľke 6.-9.). Ani jedna z nich nepatrí medzi hromadne vykonávané aktivity. Okrem aktívneho športovania, ktoré praktizujú vo svojom bydlisku, na ostatné činnosti hľadajú ŽO priestor mimo svojej obce. Podobné tendencie vidíme aj v prípade M s tým rozdielom, že oni sa ešte viac snažia vykonávať tieto činnosti mimo svojho bydliska. Pravdepodobne v tom hrá roľu aj to, že v mieste ich bydliska je nedostatok príležitostí, a existujúce možnosti kultúrneho a športového vyžitia ich nepriťahujú. Spomeňme si, že v predchádzajúcej časti sa sťažovali práve na nedostatok a nízku úroveň voľnočasových aktivit. Dostupnosť a úroveň zdravotníckych služieb je ďalšou problematickou oblasťou. Tieto služby (v tabuľke 15.-20.) patria medzi využívané, výnimku tvorí iba návšteva detských lekárov, keďže štvrtina respondentov nemá deti. Drvivá väčšina ľudí bývajúcich v Maďarsku nechodí k lekárovi, do nemocnice, ba dokonca ani do lekárne v Maďarsku, ale v Bratislave. Tretina ŽO využíva miestnu lekáreň, zhruba pätina z nich má tam obvodného lekára a zubára, štvrtina detského lekára. Ostatní pravdepodobne taktiež navštevujú bratislavské zdravotnícke zariadenia. Nákupy patria medzi hromadne vykonávané činnosti (v tabuľke 11.-14.). Väčšina respondentov ich praktizuje v Bratislave, veď tamojšiemu výberu nemôže konkurovať ani jedna obec (videli sme, že respondenti sa v hojnej miere sťažujú na miestne obchody). Aj na veľké nákupy chodia do Bratislavy. Jedine denné nákupy sú tou nákupnou aktivitou, ktorú ŽO najčastejšie vykonávajú doma. Z respondentov M aj denné nákupy si väčšina robí v Bratislave, iba každý štvrtý si kupuje svoj každodenný chlebík v miestnom obchode. Využívanie skrášľovacích, stravovacích služieb a autoservisu (posledných päť aktivít v tabuľke) sa spája so špecifickými potrebami, a nie každý ich potrebuje, resp. nie každý ich potrebuje v rovnakej miere. Väčšinou sa tieto služby využívajú v Bratislave. Výnimkou sú reštaurácie. Respondenti okrem bratislavských reštaurácií navštevujú aj miestne reštaurácie. Bankové a finančné služby (10.) sa využívajú skôr v meste, kde sú na to vytvorené podmienky, ale štvrtina ŽO a 13% M využíva bankové služby aj v mieste svojho bydliska. 3.5. Spoločenské aktivity Medzi často sa vyskytujúce sprievodné javy suburbanizácie patrí aj to, že veľká časť kyvadlových migrantov nielen že pracuje v meste, ale trávi tam aj svoj voľný čas, a domov chodí len spávať. V dôsledku toho si nedokáže vytvoriť vzťahy na novom bydlisku, a nedokáže sa ani stotožniť s komunitou obce. Podľa niektorých výskumníkov (Slosiarik M. 2000, Moravanská K. 2005) prvotnou príčinou tejto nedostatočnej prepojenosti emigrantov s miestnymi obyvateľmi a spoločenskej pasivity prisťahovalcov je fakt, že s dennou dochádzkou strácajú priveľa času. V našom výskume sme sa snažili zmapovať aj niektoré dimenzie spoločenskej angažovanosti vysťahovaných. Hľadali sme odpoveď na nasledovné otázky:- v akej miere sa zapájajú do nižšie uvedených činností- či aj v Bratislave vykonávali podobné činnosti- či ich vykonávajú naďalej v Bratislave alebo v mieste svojho bydliska. Z odpovedí vyplýva, že väčšina opýtaných sa okrem pestovania susedských a kamarátskych vzťahov nezapája do žiadnej inej spoločenskej aktivity. Ale ani v Bratislave sa nezapájali do podobných aktivít (4. tabuľka).
