Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)

Obsah

Za hranicami Bratislavy

77

(Bezák A. c.d., 333, Gajdoš P. 2001,194), ale nesmieme zabudnúť ani na zmenu sídelnej štruktúry, kvôli ktorej sa začali prehlbovať rozdiely medzi jednotlivými regiónmi (Gajdoš P. c. d. 194).

Okrem toho, že postupne klesá počet migrantov, na konci tisícročia pozorujeme ďalšie podstatné procesy, ktoré pokračujú aj v súčasnosti. Po prvé, v porovnaní s predchádzajúcimi trendmi sa sťahuje menej ľudí, zároveň sa sťahujú čoraz ďalej.2 3 Po druhé, v dôsledku rozpadu centrálnej priestorovej štruktúry osídlenia po roku 1989, tri krajské mestá, ktoré v skoršom období zaznamenali migračný prírastok, postupne ho strácajú, a zároveň sa mení migračné saldo v okolitých obciach. Teda z obcí, z ktorých sa v minulosti ľudia sťahovali, sa stávajú obce, kam migranti smerujú. Platí to v celoslovenskom meradle, ale najmä na území západného Slovenska. Koncentráciu nahradzuje dekoncentrácia a zároveň nielen vo veľkomestách, ale v každom regióne Slovenska sa postupne začína prejavovať proces suburbanizácie. Výnimkou sú iba mestá v Bratislavskom kraji, ktoré sú stále najatraktívnejšími cieľovými oblasťami pre prisťahovalcov (Moravanská K. 2006), dodajme však, že nie len pre ľudí z ďalekých kútov Slovenska, ale aj pre samotných Bratislavčanov. Migračné saldo Bratislavy je výsledkom nielen počtu imigrantov, ale je ovplyvnené aj počtom emigrantov (Bezák A. i. m. 342). V novom tisícročí vidíme najväčší migračný prírastok v galantskom, dunajskostredskom, levickom, senickom, nitrianskom, novozámockom a komárňanskom okrese - teda v šetkých migrantov.

Po vstupe SR do Európskej únie sa pre bratislavských emigrantov naskytli nové možnosti sťahovania, okrem iného v podobe migrácie do susediacich oblastí Maďarska, akými je aj oblasť Mosonmagyaróváru a Rajky.

Proces suburbanizácie a dezurbanizácie významne urýchľuje skutočnosť, že v obciach, z ktorých je dostupnosť Bratislavy pomerne jednoduchá a rýchla, sa zlepšujú životné podmienky, rozmáha sa stavba cestných komunikácií a bytov, a preto rastie príťažlivosť týchto obcí v očiach niektorých vrstiev obyvateľov. Takéto obce sa nachádzajú aj v nami skúmanej oblasti Horného Žitného ostrova a v spomínanom maďarsko-slovenskom prihraničnom pásme.

2. Charakteristika vzorky

Pôvodne sme chceli osloviť tých emigrantov na Hornom Žitnom ostrove (v ďalšom texte ŽO) a v Maďarsku (v ďalšom texte M), ktorí zodpovedali nasledujúcim kritériám:

1. sťahovali sa z Bratislavy

2. sťahovali sa po roku 2004

3. bývajú v týchto obciach, nie sú iba „víkendoví turisti”.

Nedisponovali sme žiadnymi údajmi ohľadom vysťahovalcov, nemali sme zoznam obyvateľov a dokonca ani náš pokus o odhad ich počtu nepriniesol žiaduci efekť. Kvôli vyššie uvedeným prekážkam sme nemohli aplikovať žiadne pravidlo, ktorým by sa docielil reprezentatívny výber vzorky. Jediným pravidlom bolo, že anketári mali vyberať respondentov na základe horeuvedených troch kritérií. Celkovo oslovili 600 ľudí, z nich 360 na Hornom Žitnom ostrove a 240 v Maďarsku. Dotazovanie prebiehalo v marci 2010 v nasledujúcich obciach:

Slovensko: Báč, Baloň, Mierovo, Štvrtok na Ostrove, Čenkovce, Čilistov, Dobrohošť, Dunajská Lužná, Malinovo, Zlaté Klasy, Rovinka, Blatná na Ostrove, Šamorín, Šamorín-Mliečno, Hamuliakovo, Kalinkovo, Vojka nad Dunajom.

2 V prvej polovici 80-tych rokov sa 61% migrantov sťahovalo v rámci svojho regiónu, 39% migrantov prekročilo hranice svojho regiónu a presťahovalo sa do inej obce v inom regióne.

3 O metodologických problémoch skúmania migrujúcich obyvateľov pozri (Divinský B. 2009, Holá B. 2007, s. 115)