Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)

Obsah

Cezhraničná rezidenčná mobilita...29

2.1. Holandsko-nemecká prihraničná oblasť

Prvá prípadová štúdia sa venuje územiu lemujúcemu hranicu medzi Holandskom a Nemeckom, čiže jednej z tých európskych prihraničných oblastí, ktoré sa v posledných dvoch desaťročiach vyrovnávali so stratou hranice ako konštitutívnej kvality. Europeizačné a regionalizačné procesy prispeli k ekonomickej a sociálnej harmonizácii na oboch stranách hranice. Zrušenie fyzických bariér významne prispelo k nárastu cezhraničnej rezidenčnej mobility v tejto oblasti, keďže pohyb v spoločnom priestore a na spoločnom trhu je oveľa ľahší.

Medzi novými spôsobmi pohybu miestneho obyvateľstva cez holandsko-nemeckú hranicu musíme spomenúť narastajúce toky cezhraničnej rezidenčnej mobility podporované holandskými občanmi, ktorí sa rozhodli presťahovať sa do susediacich nemeckých oblastí (Striiver, 2005; Van Houtum - Gielis, 2006). Dôležitým popudom pre tento proces bolo otvorenie hraníc v dôsledku podpísania Schengenskej dohody v roku 1985. Táto udalosť postupne modifikovala celkový pohľad obyvateľstva na hranice, ktoré odrazu už neboli vnímané iba ako bariéra ale aj ako zdroj príťažlivosti a príležitostí (Spierings - Van der Velde, 2008). Okrem zmenenej geopolitickej a psychosociálnej klímy sa pod rozhodnutie mnohých holandských občanov presťahovať sa na druhú stranu hranice kľúčovým spôsobom podpísali ekonomické motívy. Hlavné faktory „vyháňajúce“ Holanďanov z ich krajiny zahŕňali nedostatok dostupných domov a ich vysoké ceny na holandskej strane; naopak, medzi hlavné faktory „príťažlivosti“ sa dali zaradiť širokú škálu dostupného bývania a jeho nižšie ceny na nemeckej strane3, ako aj celkovo nižšie náklady na život v Nemecku4 (Van Houtum - Gielis, 2006).

Holandskí migranti pochádzajú z mestského prostredia a preto ich priťahuje vysoká kvalita života, ktorú ponúkajú vidiecke oblasti v susednom Nemecku (Striiver, 2005). Majú tendenciu usádzať sa v rezidenčných zónach ležiacich niekoľko kilometrov za hranicou, ktoré boli vybudované ad hoc na uspokojenie vysokého dopytu z Holandska. Tieto aglomerácie možno považovať za akési „satelitné sídla“, v ktorých obyvateľstvo väčších miest z holandského pohraničia nachádza priaznivé podmienky na bývanie. Ako príklady takýchto osídlení možno spomenúť Bunde neďaleko Winschotenu, Bad Bentheim a Gronau neďaleko Enschede, Selfkant neďaleko Sittardu a predovšetkým Kranenburg, nemecké vidiecke sídlo ležiace niekoľko kilometrov od Nijmegenu, holandského prihraničného mesta so 170 000 obyvateľmi.

Za posledných dvadsať rokov zaznamenal vidiecky charakter krajiny pri Kranenburgu, ktorá je typická pre všetky dedinky ležiace pozdĺž rieky Rýn, hlboké zmeny vďaka preberaniu stále väčšieho množstva mestských črt. Kríza identity tejto malej obce je zreteľným dôsledkom nedávneho masívneho prílevu mestského obyvateľstva z Holandska a výstavby rezidenčných zón, ktoré mali tento prílev pojať. V roku 2005 podiel holandských občanov, ktorí sa počas tejto vlny prisťahovali do Kranenburgu, dosiahol už 18,2% celkového obyvateľstva v oblasti (Huijgen - Reijmer, 2005).

Striiver (2005) skúmal špecifiká spôsobu života, ktorý uprednostňuje komunita holandských migrantov usadených v Kranenburgu. Zhromaždené údaje naznačujú, že presídlenci majú tendenciu udržiavať silné zväzky s krajinou svojho pôvodu a najmä s Nijmegenom, mestom, kam

3 V roku 2003 bola priemerná cena samostatných rezidenčných domov v Holandsku približne €342,000, zatiaľ čo v Nemecku sa ceny pohybovali medzi €175,000 a €200,000 (Wcsthof, 2003; Schipper, 2005).

4 V porovnaní s Holandskom sú v Nemecku oveľa nižšie miestne dane, ale nižšia je napr. aj daň z automobilu či cestná daň.