Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)

Obsah

14

Tamás Hardi

Graf č. L: Obce vykázajüce pozitívne saldo počtu prisťahovalcov v Maďarsku v období 2002-2007 (nárast podľa počtu prisťahovalcov: osoba/1000 obyvateľov)

Zdroj: Vlastný graf podľa údajov Štatistického úradu.

Suburbanizácia neznamená len vysťahovanie obyvateľstva. Popri rezidenčnej suburbanizácii (migrácia obyvateľstva) musíme hovoriť aj o komerčnej suburbanizácii (podnikateľské aktivity, pracovné miesta, nové služby atď.) a sezónnej suburbanizácii (druhé bývanie, rekreačné ciele). V obciach v okolí miest tým narastá počet pracovných príležitostí, mestské firmy presúvajú svoje prevádzky a súčasne vzniká množstvo služieb (napr. nákupné centrá) mimo hraníc mesta {Phelps 2010). To všetko však samozrejme, neprebieha rovnomerne. Sú obce, v ktorých narastá počet obyvateľov, v iných stúpa počet pracovných príležitostí a sú aj také, kde to prebieha súčasne. Priložený nákres zobrazuje zmeny počtu obyvateľstva a pracovných príležitostí v satelitných mestách budapeštianskej aglomerácie v rokoch 1990 až 2001. Prostredníctvom tohto nákresu môžeme na príklade budapeštianskej aglomerácie sledovať zmeny funkcie jednotlivých obcí a zón v dôsledku suburbanizácie.

Z nákresu môžeme vyčítať charakteristiky vývoja jednotlivých obcí a miest. Súčasný pokles počtu obyvateľov a pracovných príležitostí zaznamenalo v 90-tych rokoch len mesto Vác. Ostatné obce a mestá jednoznačne zvyšovali svoj počet obyvateľov a odlišujú sa iba v rozsahu nárastu počtu obyvateľov a počtu pracovných príležitostí. Niektoré obce a mestá sa jednoznačne vydali na cestu zmeny svojej funkcie. V prípade miest Szigetszentmiklós a Szentendre bol silný nárast počtu obyvateľstva sprevádzaný poklesom počtu pracovných príležitostí, čiže sa posilnila obytná funkcia oblasti.