Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Vzdelávanie a zdravotníctvo 207 krajinami. Aj na ministerstve zdôraznili, že žiaci so slovenským štátnym občianstvom vzdelávajúci sa v maďarskom školskom systéme v konečnom dôsledku odčerpávajú žiakov z maďarských škôl na Slovensku, čo nie je šťastné z dvoch aspektov. Na jednej strane aj na Slovensku klesá počet detí, teda aj počet žiakov, na druhej strane maďarské školy na Slovensku neraz bojujú o svoje prežitie, preto ak žiak zo Slovenska odíde za vzdelaním do Maďarska, môže sa situácia ešte zhoršiť. Je však nesporným faktom, že miesto svojho vzdelávania si každý určuje sám, využijúc svoje právo slobodného výberu školy, teda ak sa rozhodne študovať v zahraničí, tak mu v tom nič nebráni. V tomto prípade môžu byť individuálne a spoločenské ciele v rozpore, čo je z hľadiska problematiky maďarského školstva na Slovensku veľmi dôležitý faktor. Riešeniu situácie by pomohlo napríklad aj to, keby vzdelávacie inštitúcie v oboch krajinách vnímali tieto procesy v zrkadle údajov, na jednej strane by aj maďarské školy mali predstavu o tom, kto bude mať podľa očakávania záujem vzdelávať sa na nich a vedeli by sa na to aj pripraviť. Na druhej strane by aj slovenská strana mala informácie, koľko žiakov má záujem vzdelávať sa v Maďarsku, školy by sa tak dokázali pripraviť na vzájomnú komunikáciu o prebiehajúcich procesoch, v prípade potreby by mohli skvalitniť marketing na udržanie žiakov. Prirodzene, sú potrebné aj rokovania a komunikácia medzi vzdelávacími inštitúciami oboch krajín, na jednej strane preto, aby sa dala riešiť vyššie spomínaná kontradikcia, na druhej strane preto, aby boli zmapované tieto prihraničné pohyby. Nie je šťastné, ak inštitúcie berú do úvahy len záujmy jednej strany, dotknuté vzdelávacie inštitúcie by mohli vytvoriť spoločné vzdelávania a programy, čím by sa napr. vyriešilo aj to, že žiak sa učí v jednej krajine, no skúšky skladá aj vo vzdelávacej inštitúcii druhej krajiny. Súhrnne treba vyhlásiť, že neskôr, hoci dnes je intenzita ešte malá, sa dá očakávať rastúca tendencia prítomnosti slovenských štátnych občanov v maďarskom zdravotníckom a školskom systéme. Preto sa treba v každom prípade pripraviť na to, aby tento proces nehatili jazykové a iné bariéry, na čo je však potrebná spolupráca a komunikácia medzi zainteresovanými osobami v oboch krajinách. Použitá literatúra Školský zákon číslo LXXIX z roku 1993 Zákon číslo CXXXIX z roku 2005 o vysokých školách Kováts, András - Medjesi, Anna: Magyarajkú, nem-magyar állampolgárságú tanulók nevelésének, oktatásának helyzete a magyar közoktatásban (Situácia vo výchove a vzdelávaní maďarsky hovoriacich žiakov s nemaďarským štátnym občianstvom vo verejnom školstve). Budapešť, 2005, www.nekmi.gov.hu. Stiahnuté: 12. apríla 2010. Oktatatás-statisztikai Évkönyv 2004/2005 (Školská štatistická ročenka). Ministerstvo školstva a kultúry, Budapešť, 2005. Oktatatás-statisztikai Évkönyv 2006/2007 (Školská štatistická ročenka). Ministerstvo školstva a kultúry, Budapešť, 2007. Oktatatás-statisztikai Évkönyv 2008/2009 (Školská štatistická ročenka). Ministerstvo školstva a kultúry, Budapešť, 2009. Reisinger, Adrienn (2009): Szlovák-magyar határon átnyúló oktatási kapcsolatok (Slovensko-maďarské vzdelávacie cezhraničné kontakty). Hardi, Tamás-Tóth, Károly (red.) Határaink mentén (Pozdĺž našich hraníc). Fórum inštitút pre výskum menšín, Šamorin, 2009, s. 101 - 130. Statistikai tájékoztató - Felsőoktatás 2001/2002 (Štatistické informácie - Vysoké školstvo 2001/2002). Ministerstvo školstva a kultúry, Budapešť, 2002. Statisztikai tájékoztató - Felsőoktatás 2004/2005 (Štatistické informácie - Vysoké školstvo 2004/2005). Ministerstvo školstva a kultúry, Budapešť, 2005.
