Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
Jazykové práva menšín na Slovensku... 93 2.1 Obdobie pred prijatím Ústavnej listiny z roku 1920 Čerstvo vzniknutá Československá republika prenechala v znamení právnej kontinuity a stability, prostredníctvom zákona č. 11/1918 Zb. - tzv. recepčného zákona - v účinnosti veľkú časť zákonov na území ČSR. V zmysle tohto opatrenia ostal účinným aj zákon č. 44/1868, ktorý upravoval jazykové práva (pozri nižšie). Túto úpravu ďalej spresňovali niektoré právne predpisy prijaté v nasledujúcich rokoch. Podľa § 3 zákona č. 64/1918 Zb., prijatého 10. decembra 1918, sa na Slovensku v úradnom styku používa slovenský jazyk a používanie iných jazykov bude upravené v osobitnom predpise. Takýto osobitný predpis pred vydaním Ústavnej listiny z roku 1920 prijatý nebol. K úprave jazykových práv prispelo aj rozhodnutie zásadného významu Najvyššieho správneho súdu z 19. marca 1919, v ktorom sa konštatovalo nasledujúce: z národného charakteru československého štátu, vytvoreného na základe sebaurčenia prejaveného československým národom prostredníctvom zákona č. 11/1918 Zb. logicky vyplýva, že český (slovenský) jazyk je tým jazykom, v ktorom štát a jeho orgány prejavujú svoju vôľu a vykonávajú svoje práva. Túto líniu sledujú aj ďalšie právne predpisy:- zákon č. 1/1918 Zb., ktorým sa upravuje vyhlasovanie zákonov a nariadení,- už spomínaný zákon č. 64/1918 Zb. o mimoriadnych prechodných opatreniach na Slovensku,- nariadenie Ministerstva spravodlivosti č. 56/1919 Zb. o obsadzovaní miest radcov a obsadzovaní miest na súdoch a štátnych zastupiteľstvách. Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu zabezpečovalo pre príslušníkov „iných národných kmeňov“ práva v oblasti „rozvoja národnej existencie“ a používania jazyka, podčiarkujúc, že štát môže poskytnúť tieto práva jedine bez ujmy na jeho národnom charaktere. Podľa rozhodnutia tieto práva prináležia výlučne občanom ČSR. Zákon č. 44/1868 o rovnoprávnosti národností zabezpečoval pomerne široký priestor z hľadiska používania jazykov národnostných menšín. Upravoval okrem iného:- vydávanie overených prekladov zákonov do jazykov všetkých národností žijúcich na území štátu;- možnosť používania materinského jazyka v súdnom konaní;- možnosť používania materinského jazyka pred obecným súdom;- možnosť používania rokovacieho jazyka alebo zápisničného jazyka obce pred okresným súdom;- formuláciu predvolania podľa možnosti v materinskom jazyku účastníka;- možnosť voľby jazyka cirkevnou obcou pri vedení matriky, vybavovaní cirkevných záležitostí a v školstve;- možnosť určenia si rokovacieho a zápisničného jazyka verejného zhromaždenia obce;- právo všetkých občanov štátu podávať podania vlastnej obci, cirkevným orgánom a iným orgánom, resp. vláde vo vlastnom materinskom jazyku. Od ďalšej podrobnej analýzy zákona upúšťame, keďže tento zákon upravoval jazykové práva v medzivojnovej ČSR len dočasne. 2.2 Ústavná listina z roku 1920 Ústavná listina prijatá 29. februára 1920 zakotvovala základné princípy ochrany národnostných, náboženských a rasových menšín vo svojej šiestej hlave. § 128 ods. 3, ktorý
