Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
Demografický vývoj maďarskej menšinovej komunity na Slovensku... 85 tej miery odlišné. Detí s registrovanou maďarskou národnosťou je menej než detí maďarských matiek, nakoľko značnú časť detí zo zmiešaných manželstiev neregistrujú ako maďarské. Ďalej je treba podčiarknuť, že údaje zo štatistických zisťovaní a zo sčítaní obyvateľstva nie sú ani na Slovensku celkom konzistentné. U slovenského obyvateľstva je hodnota TFR mierne vyššia ako celoslovenský priemer, s výnimkou r. 1991 (3,94 v r. 1950;3,24 v r. 1961; 2,80 v r. 1980; 2,03 v r. 1991 a 1,27 v r. 2001).4 Podiel „maďarských pôrodov“, presnejšie podiel detí maďarských matiek na celkovom obyvateľstve od 50. rokov postupne klesá. V druhej polovici desaťročia bolo ešte 10,7 % novorodencov na Slovensku podľa hlásení o pôrode maďarskej národnosti, tento podiel v 60. rokoch o niečo poklesol, ale ešte aj na začiatku 70. rokov prevyšoval 10 %. V prvej polovici 80. rokov sa pohyboval okolo 9,5 %, v r. 1990 klesol na 9,1 % a v r. 2000 na 8,2 percent. V rámci celej populácie bol podiel maďarských živonarodených detí o cca 1,4 percentuálnych bodov nižší než podiel maďarského obyvateľstva. Rôzne ukazovatele pôrodnosti a plodnosti vykazujú u Maďarov o 15 až 20 % nižšiu mieru plodnosti v porovnaní s celoslovenskou mierou. Aj keď registrovaná národnosť dieťaťa sa (teoreticky) udáva podľa národnosti matky, oprávnene predpokladáme, že nižšia miera plodnosti je ovplyvnená aj medzigeneračnými asimilačnými procesmi, resp. procesmi zmeny národnostnej identity. Okrem toho, že značná časť detí zo zmiešaných manželstiev nie je registrovaná ako maďarská, v demografických štatistikách sa aj mnohé matky žijúce v zmiešanom manželstve vykazujú ako Slovensky (pričom pri sčítaniach obyvateľstva sa hlásia k maďarskej národnosti). Tento fakt môžeme interpretovať aj ako štatistickú, aj ako reálnu zmenu etnickej identity. Je možné, že v období medzi sobášom a narodením prvého dieťaťa sa „národnostná orientácia“ rodiny upevní a tento proces je sprevádzaný viacmenej formálnou zmenou identity jedného z manželov. Za rozdielmi v radoch údajov ale nemusíme nevyhnutne hľadať nejaké reálne spoločenské procesy. Môžeme sa uspokojiť aj s tým, že rad údajov zo štatistiky obyvateľstva a zo sčítania obyvateľstva je v tomto ohľade nekonzistentný. Presvedčivým dôkazom nekonzistentnosti je fakt, že podľa registrácie sa v zmiešaných manželstvách narodí oveľa menej detí než v homogénnych vzťahoch. Na začiatku 30. rokov 20. storočia bol podiel zmiešaných manželstiev, kde bol jeden z partnerov maďarskej národnosti, 9,4 %. V rovnakom období bol podiel detí, ktoré sa narodili takýmto párom, iba 4,7 %. Čiže podiel detí narodených v zmiešaných manželstvách predstavuje 50 % detí narodených v homogénnych manželstvách. Ak nepredpokladáme veľké rozdiely v plodnosti žien podľa národnosti a odhliadneme od prípadných deformácií z obdobia medzi sobášom a narodením detí, potom môžeme považovať za potvrdené, že v časti zmiešaných manželstiev už v krátkom časovom období medzi uzavretím manželstva a narodením prvého dieťaťa nastala - aspoň štatisticky - zmena národnostnej identity jedného z manželov. Počet pôrodov registrovaných v zmiešaných manželstvách bol v porovnaní s počtom zmiešaných manželstiev najnižší na začiatku 50. rokov. Spomedzi detí s maďarskou 4. TFR (Total fertility rate) je priemerný počet živonarodených detí pripadajúcich na jednu ženu počas jej reprodukčného obdobia (15 - 49 rokov). Nakoľko špecifické miery pôrodnosti podľa veku nemáme členené podľa národnosti, delíme počet novorodencov danej národnosti počtom žien v reprodukčnom období, získané číslo vynásobíme 35 (počet rokov reprodukčného obdobia žien) a delíme 1000.
