Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
Demografický vývoj maďarskej menšinovej komunity na Slovensku... 83 identity jedného z partnerov, ktorí pri sobáši uvádzali rôznu národnosť. Táto zmena sa často uskutočňuje už pred narodením (alebo pri narodení) prvého dieťaťa, ktoré potom dostane národnosť po matke, ktorá si svoju národnosť zmenila (Ziegenfuss 1966). Pri štatistickom zisťovaní nemožno vylúčiť ani ďalšie nepresnosti. Štatistický formulár nevypĺňa matka, a tak pri uvedení národnosti nemožno vylúčiť istú mieru subjektivity, no nepresnosti môžu byť spôsobené aj špecifickými okolnosťami vypĺňania príslušného formulára (do hlásenia o narodení sa zaznamenajú údaje v nemocnici už deň po pôrode). Preto sa výrazne môžu líšiť číselné údaje z pôrodnostnej štatistiky menšín a údaje o národnostnom zložení danej vekovej skupiny podľa sčítania obyvateľstva. Počet novorodencov na Slovensku za jednotlivé roky od polovice 20. storočia značne kolísal. V prvej polovici 50. rokov sa priblížil k počtu 100 tisíc (resp. v dvoch rokoch tento počet aj dosiahol). V druhej polovici desaťročia začal počet novorodencov klesať, bod minima dosiahol v r. 1968 (76 tisíc), v 70. rokoch znovu rástol a v r. 1978 - 1979 dosiahol maximum, 100 tisíc. Odvtedy sa počet narodených detí znižuje, v r. 1989 ledva presiahol 80 tisíc, v r. 2000 55 tisíc. Zmeny, ktoré na Slovensku nastali v oblasti pôrodnosti od 50. rokov minulého storočia, môžeme analyzovať na základe údajov o hrubej miere pôrodnosti. Počet pôrodov pripadajúcich na 1000 obyvateľov bol najvyšší na začiatku desaťročia (28,8 promile v r. 1950). V ďalšom období hrubá miera pôrodnosti postupne klesala až do r. 1968 (17,0 promile), potom do r. 1976 rástla (20,8 promile) a po tomto roku dlhodobo, počas viacerých desaťročí, stále klesala. Zmeny v počtoch detí, ktoré sa zaevidovali ako živonarodené s maďarskou národnosťou, kopírujú celoštátne trendy s istým fázovým posunutím. Počet maďarských novorodencov je v prvej polovici 50. rokov ešte pomerne nízky: mnohé matky s maďarským pôvodom sa hlásili k slovenskej národnosti. Neskôr v tomto desaťročí počet „maďarských“ pôrodov prekročil 10 tisíc a po bode minima v r. 1968 (7868 novorodencov) dosiahol vrchol v r. 1974 (10 130 novorodencov) - teda o päť rokov skôr, ako pôrodnosť dosiahla maximum v celoslovenskom meradle. Od druhej polovice 70. rokov počet maďarských novorodencov kontinuálne klesal: v r. 1981 ešte bol okolo 9000, v r. 1990 nad 7000, v r. 2000 sa blížil k 4500. Pôrodnosť maďarského a celkového obyvateľstva môžeme porovnať aj pomocou hrubých mier pôrodnosti, teda počtu živonarodených detí na 1000 obyvateľov (danej národnosti). Údaje o demografických procesoch maďarskej menšiny z 50. rokov, ako sme sa o tom už zmienili, sú deformované. Platí to aj pre údaje o pôrodnosti. Pri sčítaní obyvateľov v r. 1950 významná časť príslušníkov maďarskej menšiny uviedla slovenskú národnosť. Od druhej polovice 50. rokov sa mnohí z nich znovu identifikovali ako Maďari, a tak aj ich deti boli počas štatistických zisťovaní registrované ako maďarské. Keďže pri výpočte hrubých mier pôrodnosti sa údaje zo štatistických zisťovaní porovnávali s údajmi zo sčítania obyvateľov v r. 1950, počty detí boli oveľa vyššie, než by to zodpovedalo reálnej pôrodnosti Maďarov. Tento stav pretrval do r. 1961, keď nové sčítanie obyvateľov už prinieslo reálnejšie, vyššie čísla o počte obyvateľov maďarskej národnosti. V r. 1961 - 1990 boli hrubé miery pôrodnosti Maďarov o cca 15 % pod celoslovenskou mierou (graf č. 4).