Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
70 Zsuzsanna Lampl predpokladať, že rodinnú jazykovú prax ovplyvňujú aj iné faktory, napr. všeobecný hodnotový systém, národný hodnotový systém, kultúrne potreby, životné ambície, vyučovací jazyk školy dieťaťa a pod. Z dôvodu nedostatku priestoru sa tu nemôžem venovať všetkým týmto faktorom, len dodávam, že podľa výsledkov doterajších analýz spomínané javy nemajú výrazný vplyv na jazykovú prax, iba jemne dokresľujú jazykové zvyklosti v rámci vyššie predstaveného pásma.8 Verejná jazyková prax Druhou dôležitou oblasťou jazykovej praxe je používanie jazyka na verejnosti. Verejnú jazykovú prax rozdeľujeme do troch oblastí: 1. používanie jazyka na verejných priestranstvách každodenného života - vyučovací jazyk školy, jazyková prax na pracovisku, 2. jazyková prax na verejných priestranstvách súvisiaca nie s každodennými, ale so špecifickými udalosťami či činnosťami - používanie jazyka v úradoch a zdravotníckych zariadeniach, 3. jazyková prax na verejných priestranstvách v neforrrálnych situáciách - akým jazykom hovoríme na ulici, so susedmi, v obchodoch a pod. V prípade rodinnej jazykovej praxe komunikácia v danom jazyku má dve nevyhnutné subjektívne podmienky. Prvou podmienkou je, aby komunikační partneri poznali jazyk, teda aby vedeli po maďarsky/po slovensky. Druhou podmienkou je vôľa používať daný jazyk.9 Tieto dve podmienky musia byť splnené aj pri verejnej jazykovej praxi. Ako v rodine, tak aj na ulici môže rozprávať po maďarsky či po slovensky iba ten, kto tak vie a chce rozprávať. Naše predošlé výskumy potvrdili, že Maďari na Slovensku vedia po slovensky. Výnimku tvoria iba Maďari bez ukončeného základného vzdelania a časť Maďarov so základným vzdelaním. Zároveň sa ukázalo, že 60 % Slovákov žijúcich na etnicky zmiešaných územiach podľa vlastných slov ovláda maďarčinu.10 Prevažná väčšina Maďarov teda dokáže komunikovať v slovenčine a mnohí Slováci sú tiež schopní dohovoriť sa po maďarsky, čo vlastne dokazuje aj vyššie analyzovaná rodinná jazyková prax v zmiešaných manželstvách. Aj do súčasného výskumu sme zaradili otázku týkajúcu sa ovládania maďarčiny Slovákmi. Výsledok: podľa skúseností väčšiny respondentov Slováci žijúci v ich okolí skutočne ovládajú maďarsky jazyk vo väčšej či menšej miere - buď iba rozumejú, ale nevedia po maďarsky hovoriť, alebo sa aj dohovoria po maďarsky (graf č. 10). A nie je to iba skúsenosť respondentov maďarskej národnosti, ale aj slovenských odpovedajúcich - aj spomedzi nich si iba každý piaty myslí, že málo Slovákov vie po maďarsky, ostatní potvrdzujú znalosť maďarčiny u väčšiny Slovákov. Čiže väčšina Slovákov sa dohovorí po maďarsky. Nakoľko ale vo vzorke bolo málo slovenských respondentov, pretože v súlade s koncepciou výskumu sme vytvorili maďarskú vzorku, protiargumen-8. Napríklad v rodinách, kde dieťa chodí (chodilo) do maďarskej základnej školy, komunikácia členov rodiny v maďarskom jazyku sa pohybuje okolo 97 %, v rodinách, kde dieťa zapísali do slovenskej školy, tento pomer osciluje medzi 60 % až 70 % podľa toho, o ktorého člena rodiny ide. 9. Od maďarských rodičov žijúcich v zmiešanom manželstve často počúvam, že oni by boli radi, keby sa ich deti rozprávali po maďarsky, no ony ani počuť nechcú maďarskú reč, nieto ešte sa po maďarsky rozprávať. 10. Ide o údaj z r. 2007. Vtedajšia vzorka bola reprezentatívna aj z hľadiska národnosti, to znamená, že v nej boli dostatočne reprezentovaní aj Slováci žijúci na južnom Slovensku.
