Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
66 Zsuzsanna Lampl Aká je situácia v maďarských rodinách? V maďarských manželstvách dominuje používanie maďarčiny. Avšak existuje tu aj 2- až 3-percentná skupina rodičov maďarskej národnosti, ktorú charakterizuje nasledovná jazyková prax: medzi sebou sa rozprávajú po maďarsky, no pri komunikácii s deťmi dávajú prednosť slovenskému jazyku. Aj keď ide o marginálnu skupinu (vieme už, že nízky percentuálny podiel v absolútnych číslach nemusí znamenať málo), tento fenomén môže mať vážne následky pre budúcnosť jazykovej praxe. Prečo? Jedným z kľúčových faktorov rodinnej jazykovej praxe je vzájomná komunikácia detí, veď práve ony sú zárukou kontinuity používania maďarčiny, a tak jedine vďaka nim môže jazyk v budúcnosti prežívať. Jazyk ich vzájomnej komunikácie závisí aj od toho, ako komunikujú ich rodičia medzi sebou a akým jazykom hovoria rodičia s deťmi (graf č. 7). Deti komunikujúce medzi sebou v maďarčine sú deťmi rodičov, ktorí sa medzi sebou i s deťmi rozprávajú po maďarsky. Z rodičov detí komunikujúcich medzi sebou v oboch jazykoch už len 64 % používa v komunikácii s partnerom maďarčinu a taktiež 64 % sa rozpráva s deťmi po maďarsky; v prípade druhého rodiča je tento podiel ešte nižší - iba každý druhý hovorí s deťmi po maďarsky. V prípade detí komunikujúcich medzi sebou po slovensky je podiel po maďarsky komunikujúcich rodičov ešte menší: pätina z nich sa rozpráva po maďarsky s partnerom a ešte menšia časť s deťmi - iba každý desiaty. Teda čím menej je prítomný maďarský jazyk v pôvodnej rodine, tým viac sa vytráca z komunikácie detí a tým častejšie ho nahrádza u ďalšej generácie používanie slovenského jazyka. Na základe týchto zistení možno predpokladať, že v komunikácii deti tých maďarských rodičov, ktorí sa síce medzi sebou rozprávajú po maďarsky, no svojim deťom sa prihovárajú po slovensky, sa bude slovenčina častejšie vyskytovať ako u deti, s ktorými sa rodičia rozprávali po maďarsky.6 Sumarizujúc naše doterajšie poznatky môžeme skonštatovať, že až na malé, ale existujúce výnimky vnútorná komunikácia maďarských rodín prebieha v maďarskom jazyku. V zmiešaných manželstvách je okrem slovenského jazyka, ktorý zďaleka nie je taký dominantný ako maďarčina v maďarských rodinách, výrazne prítomný aj maďarský jazyk. Získané údaje zároveň svedčia aj o tom, že aj keď odborná literatúra i sama autorka tejto state považuje používanie jazyka za jeden zo základných indikátorov národnej identity, jazyková prax v rodine a deklarovaná identita sa nemusí nutne prekrývať. Dokonca ani v homogénnych rodinách nie.7 6. Podobné tendencie sú preukázateľné aj v jazykovej praxi slovenskej menšiny v Maďarsku. (Homišinová 2008) 7. Tu nejde o známy fenomén, na ktorý poukazujú aj demografi, že je totiž viac osôb s materinským jazykom maďarským, než osôb uvádzajúcich maďarskú národnosť. Tu sme vlastne spozorovali opačný jav: skupina maďarských, ale aj slovenských rodičov používa v najintímnejšom komunikačnom priestore, v rodine, iný než materinský jazyk.
