Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)

Diskusia

186 Csaba Zahorán

Jednou z úloh historika je práve to, aby si všímal tieto rozdiely, aby ich klasifikoval, aby sa s nimi zaoberal s dostatočnou znalosťou súvislostí. Štruktúra Holecovho článku svedčí o tom, že autor postrehol niektoré odtiene, avšak v úvodnej časti svojho textu10 11 medzi nimi napriek tomu nediferencuje, čo vyvoláva dojem, že pre neho sú všetky vymenované príklady prejavmi jedného a toho istého historického prístupu. Je to minimálne taký omyl, ako keby sme celú slovenskú historiografiu a spoločenskú mienku brali ako jednotný celok, a kládli by sme na rovnakú roveň napr. knihu Mýty naše slovenské s prácou Mariána Tkáča Pravdivý slovenský príbeh.11 Pritom zlomové línie maďarskej historiografie a historického vedomia - nie len v súvislosti s Trianonom - sú navzdory prekrývaniam relatívne dobre identifikovateľné. Pre Trianon to platí špeciálne, keďže tento okruh otázok je jedným z najdôležitejších referenčných bodov v maďarskej verejnej mienke posledných vyše dvadsiatich rokov, čiže bol dostatočný čas na vykryštalizovanie jednotlivých pohľadov a prístupov. Veľmi zjednodušene: V súvislosti s Trianonom môžeme v súčasnej maďarskej historiografii rozlišovať „kritickú“ školu a „národnú“ školu, zameranú na (maďarské) krivdy. Tieto označenia sú síce svojvoľné a slúžia skôr na rozlíšenie týchto dvoch smerov, ale predsa len vypovedajú o ich hlavných črtách: pre historikov kritického pohľadu nerobí problém sebakritický prístup a sebareflexia, kým v prípade druhého pohľadu je určujúci diskurz krivdy. Tieto dva veľké, aj vo vnútri členené smery zároveň predstavujú dve rozličné váhové kategórie. Kým predstavitelia kritického pohľadu - odborníci a ich študenti, uznávaní aj v zahraničí (môžeme spomenúť také mená, ako Mária Ormos, Magda Ádám, József Galántai, Ignác Romsics, László Szarka, Konrád Salamon, Miklós Zeidler, Balázs Ablonczy) - tvoria v súčasnosti mainstream, „hlavný prúd“ a zastávajú významné pozície v tradičnom inštitucionálnom systéme (na hlavných univerzitách, v ústavoch a v redakciách časopisov), postavenie smeru, zameraného na maďarské krivdy je v týchto štruktúrach slabšie, alebo sa jeho predstavitelia nachádzajú úplne mimo týchto štruktúr.12 Túto druhú skupinu rozširujú ešte tí nadšení amatéri, práce ktorých síce nevyhovujú odborným požiadavkám, no zaoberajú sa touto témou s neúnavnou aktivitou. V ich osobe sa škola, zameriavajúca sa na maďarské krivdy stretáva so svojským „trianonským folklórom“ a „národno-nacionalistickou subkultúrou“ (k formám ich prejavu patria iredentistické symboly a „národný rock“), ktorými sa tu nechcem zaoberať, nakoľko sa nachádzajú za hranicami historiografie.

Aj keď impulzívnejší zástancovia „národného“ smeru často siahajú po rôznych ideologických označeniach, nálepkujúc predstaviteľov druhej (kritickej) školy ako marxistov alebo liberálov (hlavne na internetových fórach), rozdiely medzi týmito dvoma smermi sú predsa len skôr odborného charakteru a sú viac otázkou prístupu ako otázkou ideologickou.13 V podstate obidva smery považujú Trianon za taký zložitý jav, kde zohrávali

10. Holec, Roman c. d. s. 291 - 292.

11. Krekovič, Eduard - Mannová, Elena - Krekovičová, Eva (eds.): Mýty naše slovenské. Bratislava : Academic Electronic Press, 2005.; Tkáč, Marián: Pravdivý slovenský príbeh. Bratislava : Post Scriptum, 2010.

12. Ernő Raffay a Gyula Popély sú pedagógmi budapeštianskej Reformovanej Univerzity Gáspára Károliho (Károli Gáspár Egyetem).

13. Súvislosti sa dajú nájsť samozrejme aj tu, a ideológia nezriedka skutočne a rozhodnou mierou ovplyvňuje aj to, s akým pohľadom sa bádateľ priblíži k predmetu svojho záujmu. Avšak kým národný postoj a sústreďovanie sa na maďarské krivdy charakterizuje takmer výhradne autorov, viažucich sa k politickej pravici, medzi zástancami kritickej školy nájdeme ľavicových aj konzervatívnych historikov. Iní sa v tejto otázke nezhodujú so mnou, a domnievajú sa, že „postoj k Trianonu dodnes v zásade určujú ideologické stanoviská“. Pozri: http://tortenelemportal.hu/2010/06/trianon-es-a-magyar-tudomany-ujragondolokonferencia-szegeden/