Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
180 Árpád Popély už 28. septembra 195293. Socha generála Klapku ležala dvadsať rokov v komárňanskej pevnosti, kým ju v roku 1965 znovu postavili, no nie na jej pôvodnom mieste pred radnicou, ale v parku Anglia. Na svoje pôvodné miesto sa mohla dostať len po páde komunizmu, podobne ako busta biskupa Királya odstránená z dvora maďarského gymnázia. Oproti dobre zdokumentovanému osudu komárňanských sôch je opätovné postavenie bratislavskej sochy Sándora Petôfiho dosiaľ opradené nejasnosťami a tajomstvom. Neznáme je nielen to, čo opätovnému postaveniu predchádzalo, ale nevieme ani presný dátum jej opätovného postavenia (Miklósi 2004, s. 132.). Problém dokážeme akotak rekonštruovať len z hlásení pražského a bratislavského zastupiteľstva, ktoré od roku 1952 pravidelne informovali Budapešť o rôznych iniciatívach smerujúcich k opätovnému postaveniu sochy. Prvá správa o soche prišla na maďarské Ministerstvo zahraničných vecí v máji roku 1949. Konzul József Vándor 15. mája informuje o tom, že v jednej kamenárskej dielni natrafil na sochu Petôfiho, vytesanú z carraského mramoru, odstránenú z námestia pred Slovenským národným divadlom už v roku 1921, zároveň žiadal ministerstvo o pokyny, či má u československej strany robiť kroky na jej prevzatie. Ministerstvo zahraničných vecí však - podobne ako v prípade komárňanských sôch - už toho času nenaliehalo na tento problém, zdalo sa mu správnejšie, aby Csemadok inicioval jej opätovné postavenie „v nejakom inom meste94“. Otázka sochy Petôfiho sa v diplomatických dokumentoch opäť objavuje o tri a pol roka. Generálny konzul József Füredi, odvolávajúc sa na Ctibora Štítnického a Milana Lajčiaka, vedúce osobnosti Zväzu slovenských spisovateľov, v novembri roku 1952 informuje Budapešť o tom, že na jar roku 1953 je možné očakávať jej opätovné postavenie95. Sochu však ani vtedy, ani v ďalších určených termínoch (na IV. valnom zhromaždení Csemadoku na jeseň roku 195396, resp. na oslavách výročia oslobodenia Maďarska 4. apríla 195597) znovu nepostavili, stále nové a nové správy prichádzajúce v súvislosti s plánmi na jej opätovné postavenie predsa len naznačovali, že úrady sa vážne zaoberajú touto myšlienkou. Opätovné postavenie sochy sa zdalo byť hmatateľne blízko, keď si v marci roku 1955 Ústredný národný výbor v Bratislave listom vyžiadal názor generálneho konzulátu na otázku umiestnenia sochy Petôfiho. Generálny konzulát v odpovedi nezaujal stanovisko ani k jednému z navrhnutých šiestich miest - Hviezdoslavovo námestie, Sad Janka Kráľa v Petržalke, Rudnayovo námestie pri Dóme Sv. Martina, priestor pred Slovenskou národnou galériou, park za Františkánskym kostolom a Leninovo námestie - výber miesta ponechal na národný výbor98. Národný výbor napokon zvolil Sad Janka 93. ÚJ Szó 30. septembra 1952, s.3. 94. MOL, KÜM-admin., Csehszlovákia, 37. d., 4850/1949. Vydanie sochy Petôfiho (Petôfi-szobor kiadatása). 95. MOL, PF-TÜK, 3. d., 129szig.biz/1952-pol. 96. MOL, KÜM-TÜK, Csehszlovákia, 54. d., 001411/1953, Oznámenia súdruha Lôrinca (Lôrincz elvtárs közlései). 97. MOL, PF-TÜK, 26. d., 78/3/titk.l954. Balassyovské oslavy v Hýbe (Balassi-ünnepség Hybbén); tamže 36/10/1954.titk. Rozhovor so súdruhom Štľtnickým (Beszélgetés Štítnický elvtárssal). 98. MOL, PF-TÜK, 7. d., 55/szig.titk.l955. Petőfi-szobor visszaállítása Pozsonyban.
