Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
16 István Gergely Szűts Oproti veľmi agilnej Vilme Ajtay sa život ďalšej mladej ženy Cecílie Dobos, ktorá prišla do Miškovca taktiež so svojimi rodičmi, už takto šťastne nevyvíjal. Meno tejto ženy, rovnako pochádzajúcej z poštárskej rodiny, ktorá optovala pre Maďarsko spolu s ďalšími dvoma osobami, nefiguruje na zozname zamestnancov riaditeľstva; pravdepodobne sa jej nepodarilo zamestnať vo svojom odbore. Ani z hľadiska bývania nemala rodina šťastie: ešte aj v r. 1928 žili v jednom z kamenných barakov v kolónii pochybnej povesti na Vayho ceste.42 Popri úradníčkach si niekoľko poznámok zaslúžia aj poštoví úradníci, ktorí sa úspešne zamestnali v Miškovci. Začneme Árpádom Rutényim, narodeným v r. 1875. V r. 1912 zastával v Košiciach pozíciu pomocného tajomníka, o dva roky už bol tajomníkom a o osem rokov zástupcom riaditeľa novozaloženého poštového riaditeľstva v Miškovci. Menej prudko, ale stabilne stúpal v služobnom rebríčku aj Béla Spiesz, narodený v r. 1888 - v r. 1912 bol podúradnľkom na 2. košickom poštovom úrade, v r. 1927 už slúžil na 2. miškoveckej pošte ako prednosta, hlavný kontrolór. Poznáme aj služobný postup poštového úradníka Antala Klamarcsika, narodeného v r. 1879. V roku vypuknutia svetovej vojny bol z úradníka povýšený na hlavného úradníka, vo svojej kariére pokračoval v Miškovci a po presťahovaní riaditeľstva do Debrecínu vo funkcii riaditeľského radcu. Nielen on, ale aj viacerí zamestnanci sa v r. 1925 sťahovali do sídla župy Hajdú spolu s poštovým riaditeľstvom. V prípade jedného poštového kontrolóra sme našli aj iné údaje než len fakty o služobnom postupe. Meno poštového kontrolóra Sándora Sorsa, ktorý v r. 1921 optoval spolu s manželkou a dvoma deťmi, sa vynára rok predtým v súvislosti s jedným sťažnostným listom. Vtedy 46-ročný Sors, ktorý bol izraelitského vyznania, sa spolu so svojím spolunájomníkom obrátil so žiadosťou na hlavného župana.43 V liste sa sťažujú na majiteľom svojvoľne vypovedanú zmluvu o podnájme a upozorňujú na ťažké následky tejto svojvôle. Sors sa takto stal bezdomovcom - jeho list podáva svedectvo nielen o neúnosných bytových podmienkach, ale aj o prechodnom roztrhnutí mnohých rodín. Takéto situácie boli bežné najmä v rokoch 1919 až 1920, keď sa vyhostení alebo dobrovoľne odchádzajúci živitelia rodín nachádzali v Maďarsku, kým ich rodiny čakali doma, dúfajúc v pozitívny vývoj situácie. Po podpise Trianonskej zmluvy sa väčšina rodín zjednotila v Maďarsku, prípady, keď hlava rodiny nakoniec požiadala o občianstvo nástupníckeho štátu, boli skôr výnimočné. Vyššie popísané osudy poštových úradníkov, patriacich do približne rovnakej vekovej kategórie, potvrdzujú, že pre väčšinu dobre vzdelaných zamestnancov existovali možnosti uplatnenia sa i služobného postupu. Samozrejme, svoju úlohu tu mohli zohrať viaceré faktory: samotný odbor, dopyt po ňom, možnosti poskytované prijímajúcim prostredím. Príklady úspechu nachádzame aj u preložených vedúcich predstaviteľov košického krajského policajného veliteľstva. V zozname policajných dôstojníkov miškoveckého veliteľstva z r. 1927 boli okrem hlavného kapitána aj dvaja z troch radcov a dvaja z piatich kapitánov taktiež bývalí utečenci.44 42. BAZ MU. IV.-1910.31283/1928. 43. Miskolc város főispánjának iratai - Kormánybiztosi iratok BAZ MLt. IV-1901/c. 2 doboz. 452/1920. 44. Z nich jednodetný, ženatý Dénes Újházy (nar. 1882) sa dostal do Miškovca z Košíc, Antal Tasnády (nar. 1882) zo Spišskej Novej Vsi, slobodný István Lehocky (nar. 1888) z Liptovského Mikuláša. Magyarország Tiszti Cím- és Névtára. Budapest, 1927, s. 82.
