Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)

Tartalom - Štúdie

154 Ilona L. Juhász most is. Az esküvőt jótékonycéllal kötik össze, adományokat gyűjtenek a szegények gyámolítására, jótékonyságot könyörületességet gyakorolnak, hogy az isten is könyö­rüljön meg rajtunk.” E felvilágosítás után az elnök minden skrupulozitás nélkül beleegyezett a gyűjtés rendezésébe, annál is inkább, mivel tudomása szerint ilyen temetői esküvő a mostani járvány alatt számos helyen már meg is tartatott, állítólag Budapesten is.” (Egyenlőség, 1918. október 26., 11. p.) Svadba v židovskom cintoríne18 Pred viac ako 600 rokmi zúril v Európe mor, ktorý sa nevyhol ani Krakovu. Epidémia kosila obyvateľstvo do takej miery, že nebolo dňa, aby si nebola nazbierala svoju úrodu v podobe viacerých stoviek obetí. Medzi mŕtvymi boli rovnako starí, mladí, ženy a nevin­né deti. Ulice mesta boli bezútešné a prázdne a tí, čo ešte zostali nažive, sedeli doma za starostlivo zatvorenými oknami a dverami v nádeji, že otrasná ruka moru ich takto nezasiahne. Ale opatrenia sa ukázali byť zbytočné. Anjel smrti navštevoval jednotlivé domy a domovy a cez otvorené okná bolo každé ráno počuť jajkanie, ktorým oplakáva­li svojich blízkych. V synagógach židovských štvrtí sa modlili k Bohu, aby konečne odvrátil od nich svoj hnev. Bohatí, ktorí boli dosiaľ necitliví voči osudu nešťastných ľudí, teraz zo strachu pred smrťou s radosťou darovali prostriedky pre chudobných. Avšak ani modlitby, ani dobročinnosť nevedeli zahatať cestu epidémii, ktorá ako fúria vyčíňala v meste. Kým len komusi nenapadlo, že je možné ukončiť mor, ak na náklady vidieckej alebo mestskej židovskej náboženskej obce uskutočnia v židovskom cintoríne svadbu dvoch telesne postihnutých. Krakovské židovstvo sa chopilo tejto myšlienky ako poslednej nádeje. Židovská náboženská obec odhlasovala na svadbu vyššiu sumu peňazí a zača­li sa horúčkovité prípravy. Objavil sa však jeden problém: pri veľkých prípravách, prí­prave jedla, stavania chuppy sa zrazu zjavila otázka, nikomu to dosiaľ nenapadlo, kto by mal byť pár, oddávaný pod baldachýnom. Horúčkovito začali hľadať mladomanželov. Muži sa rozhodli, že ženíchom bude Feifel, mladík z chudobinca, ktorý oslepol na jedno oko. Výber žien padol na krívajúcu Ryfku. Takto sa ocitli títo dvaja ľudia pod baldachýnom v židovskom cintoríne v jedno piat­kové poobedie. Feifel natiahol na Ryfkin prst cínový prsteň, potom rozdupal jeden pohár na víno a pritom dav na plné hrdlo kričal: Mazel tov. Potom sa v plnom prúde začala zábava. Hudba a tanec spôsobili, že ľudia úplne pozabudli na problémy a na epidémiu. Hostia si zrazu všimli, že nebo nad nimi potemnelo a slnko, ktoré už odovzdalo svoje miesto Mesiacu a hviezdam, ktoré znamenali začiatok Sabatu, už dávno zašlo. Bol to obrovský hriech voči Božiemu prikázaniu, za ktorý veselá cháska dostala svoj trest. Pod tancujúcimi nohami sa zrazu začala prepadávať zem, hudba zrazu stíchla, všet­ci skameneli, keď si uvedomili, že zem sa pod ich nohami trasie. Tá sa náhle otvorila a za sekundu ich všetkých pohltila. Cintorín a celú židovskú štvrť zahalilo obrovské ticho. Ticho bolo také desivé, aké mohlo azda byť len v prvých dňoch svorenia, ešte pred tým, než by bol Zem zalial jas a predtým, než by sa bola Zem zaplnila životom. 18. Slovenský preklad je prekladom maďarského prekladu Hony L. Juhász.

Next

/
Thumbnails
Contents