Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
Aktivistáké pokusy v maďarskej politike... 127 Sformuloval teda taký program, ktorý sa v mnohom podobal programu BdL, tvoriacemu s Maďarskou národnou stranou jeden parlamentný klub, a chápaniu ostatných nemeckých aktivistických strán - ponechajúc základné národné ciele, chceli v spolupráci s väčšinovými stranami zmeniť republiku založenú na národnoštátnej štruktúre neprijateľnej pre menšinové strany. Načrtol teda program takého aktivizmu, ktorý sa úplne líšil od aktivizmu csomorovského typu, veď hlásal kooperáciu s československými stranami tak, že pritom naďalej trval aj na principiálne negatívnom postoji vo vzťahu k vysporiadaniu Trianonu a za podstatu svojej aktivistickej politiky označil zápas „proti myšlienke Československa ako národného štátu a proti jej násilnému presadzovaniu“ a za dosiahnutie „národnostnej autonómie44“. Maďarská národná strana stojaca na rubikone vstupu do vlády Parlamentné voľby v roku 1925 zaznamenali výrazný regres sociálnej demokracie. Maďarská sociálna demokracia úplne zlyhala, nemecká sa tiež výrazne oslabila, ale na celoštátnu politiku malo najväčší vplyv to, že počet mandátov získaných československými sociálnymi demokratmi klesol zo 74 na 29. Značnú časť hlasov klasickej ľavice zobrala Komunistická strana Československa, ktorá sa so svojimi 41 poslancami stala druhou najväčšou politickou stranou v krajine, ale počet získaných mandátov sa podarilo zvýšiť aj občianským stranám, hlavne Agrárnej strane. Skutočnú zmenu parlamentné voľby priniesli vtom, že vďaka výbornému účinkovaniu KSČ sa stratila parlamentná väčšina stojaca za národnou koalíciou predošlého cyklu. Agrárnik Ján Švehla, ktorý získal od prezidenta Masaryka poverenie zostaviť vládu, dokázal len po dlhých rokovaniach vstupom Živnostenskej strany vytvoriť novú národnú koalíciu, avšak jej väčšina bola krehká a rozpory medzi ľavicou a pravicou ju spravili prakticky nefunkčnou45. Jediným výsledkom novej koalície bolo vydanie výkonných ustanovení týkajúcich sa národnostného zákona z roku 1920, ktorý prijali bez konzultácie s menšinami a ktorý popri niektorých pozitívach v mnohých smeroch obmedzil jazykové práva dané v národnostnom zákone. Nariadenie, ktoré poukazovalo na precenené pozície nacionalistickej Československej národnodemokratickej strany, opäť vyhrotilo národnostné vzťahy, vyvolalo prchké demonštrácie na územíSudet a zdalo sa, že na dlhý čas prehĺbilo priepasť medzi vládou a menšinami. Krehká koalícia sa však po troch mesiacoch rozpadla a štát riadila úradnícka vláda vedená Janom Černým. Po vymenovaní novej vlády 18. marca 1926 sa okamžite začali rokovania smerujúce k vytvoreniu parlamentnej väčšiny. Iniciatíva bola v rukách Agrárnej strany, ktorá chcela využiť otázku agrárneho cla, ktorá sa dostala na pretras už za Švehlovej vlády. Nakoľko ľavicové strany boli ostro proti jeho prijatiu, v čase Švehlovej choroby nastúpil ako najaktívnejší člen strany Milan Hodža, ktorý si vytýčil za cieľ vytvorenie čisto občianskej väčšiny. Atak 12. júna 1926, keď bol zákon o agrárnom cle 44. Porovnaj tamže. 45. V súvislosti s rokovaniami o zostavení vlády viď Kárnľk, Zdenék: České zeme v ére první republiky (1918-1938). Díl 1. Vznik, budovánía zlatá léta republiky (1918-1929). Praha, Libri, 2003, s. 381-382.
