Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
120 Attila Simon ľudovej strany hlavne cez získanie nemeckých občianskych strán. Už aj preto, lebo nemecké sily naklonené aktivizmu vynikajúco uspeli vo voľbách, BdL, DCV a DSAP získali 66% hlasov sudetonemeckých voličov, zatiaľ čo dvom nacionalistickým nemeckým stranám pripadlo 23% hlasov17. Čiže nemeckí voliči boli namiesto konfrontácie za politiku spolupráce, hoci musíme vidieť aj to, že v ponímaní nemeckých strán aktivizmus neznamenal, žeby sa vzdali presadzovania svojich záujmov. To naznačovalo aj vyhlásenie, ktoré v novom parlamente v mene nemeckých občianskych strán prečítal Franz Spina, a rozhodne v ňom vyhlásili, že nemecké strany trvajú na práve na sebaurčenie a naďalej odmietajú „jednostrannú národnú štruktúru" československého štátu18. Aj napriek rozhodnému opozičnému vystupovaniu a viacerým opatreniam vlády smerujúcim proti menšinám sa vstup Nemcov do vlády stával stále reálnejším a na jeseň v roku 1926 sa aj stal skutočnosťou: BdL a DCV vstúpili do tzv. panskej koalície. Agrárnik Franz Spina sa stal ministrom verejných prác a kresťanský socialista Robert Mayr-Harting ministrom spravodlivosti. Vstup nemeckých aktivistov do vlády - hoci dnes by sa tak mohlo zdať - zďaleka neznamenal akési definitívne česko-nemecké vyrovnanie. Koalícia totiž vznikla z čisto pragmatických, mocensko-politických záujmov a nestála za ňou skutočná národnopolitická zhoda. To potvrdzuje, že na rozdiel od pôvodných podmienok Česi od Nemcov nepožadovali vyslovenie ich lojality, Nemci taktiež nekládli Čechom také podmienky, ktoré by boli smerovali k zmene štruktúry národného štátu. Skutočný problém bol však v tom, že kým Nemci považovali svoju účasť vo vládnej koalícii za začiatok novej československej menšinovej politiky, Česi ju považovali za ukončenie ústupkov voči Nemcom, za akýsi posledný krok. To bolo predzvesťou neefektívnosti, ktorá charakterizovala nemeckú účasť v koalícii, veď okrem drobných výsledkov, ústupu nepriateľských vyjadrovaní, nedokázali viac dosiahnuť. Odstránenie štruktúry národného štátu už teda vôbec nie19. Začiatky maďarského aktivizmu Začiatky maďarskej politiky na Slovensku nesú síce spoločné črty s nemeckým vzorom, ale sú nám jasné aj ich odlišnosti. Tieto odlišnosti sú spôsobené niekoľkými faktormi, ako sú napríklad odlišné politické tradície rakúskych dŕžav a Uhorska, etnické osobitosti Horného Uhorska a v neposlednom rade odlišný postoj Berlína a Budapešti, veď 17. Podľa J. Kracika najlepší výsledok dosiahla BdL (33,5% nemeckých hlasov), druhé najlepšie miesto získali sociálni demokrati (24,1%), tretie miesto patrilo kresťanským socialistom (18,4%). Nemecká národná strana získala 14,1% hlasov nemeckých voličov, Nemecká národnosocialistická robotnícka strana zas 9,9%. Jeho percentá však nezodpovedajú skutočným výsledkom, lebo nebral do úvahy tých nemeckých voličov, ktorí hlasovali za KSČ. Krácik, Jörg: Die Politik des deutschen Aktivismus in der Tschechoslowakei 1920-1938. Franfurt am Main, Peter Lang Verlag, 1999, s. 145. 18. Digitálni knihovna NS RČS 1925-1929, Poslanecká snëmovna - stenoprotokoly, pátek, 18. prosince 1925. http://www.psp.cz/eknih/1925ns/ps/stenprot/003schuz/s003006.htm; Vyhlásenie zverejnil Gajan, c.d. 19. Porovnaj Beran, c. d., s. 226.
