Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
10 István Gergely Szűts už pracoval na pozemkovom úrade, figuruje v adresári štátnych zamestnancov v Hodobayho kolónii medzi nájomníkmi aj členmi spolku. Kým zo severných žúp po prevzatí moci československým štátom úradníkov vo veľkom vyhosťovali, v obciach so zmiešaným obyvateľstvom sa zamestnanci snažili udržať si svoje miesta tým, že začali používať svoj jazyk alebo komunikovať v „kuchynskej“ slovenčine. Boli aj takí, ktorí odmietli zložiť sľub vernosti, no neboli vyhostení a skúšali nejaký čas prečkať, alebo sa ihneď poobzerali po inom živobytí. Väčšinou tieto snahy nemohli prerásť v dlhodobejšiu životnú stratégiu, pretože v nasledujúcich rokoch ich aj tak vyhostili alebo sami odišli ešte pred vynesením verdiktu. Odchod maďarských úradníkov, príchod českých úradníkov a v neposlednom rade správanie sa ľudí s viacnásobnou identitou malo vo väčšine miest za následok zmenu etnickej štruktúry obyvateľstva. Nestalo sa tak iba v župách s vysokým počtom slovenského obyvateľstva, ale napr. aj v Rimavskej Sobote, ktorá ležala blízko jazykovej hranice. Československý súpis z r. 1921 - dôveryhodnosť ktorého je otázna - oproti sčítaniu z r. 1910 vykázal jednak pokles obyvateľov o 700 osôb, jednak nárast počtu obyvateľov hlásiacich sa k československej národnosti.22 V pozadí úbytku aj tu mohol stáť nútený alebo dobrovoľný odchod zamestnancov maďarskej štátnej správy, ako aj veľký počet tých, ktorí si zmenili identitu. V každom prípade odchádzajúce rodiny, ktoré zväčša patrili k inteligencii a k meštianskej strednej vrstve, zanechali za sebou obrovský prázdny priestor. Dobre to ilustruje zánik mestského kasína so skoro osemdesiatročnou tradíciou, ktorého zostávajúci členovia sa pridali k miestnemu Polgári Kör (Meštiansky spolok). Priebeh prevzatia moci, zmiznutie maďarskej úradníckej vrstvy, ktorá dovtedy určovala verejný život a celú atmosféru mesta, podrobne a veľmi plasticky opisuje vo svojich memoároch aj miestny kníhkupec Miklós Rábely.23 Ako sme už vyššie popísali, utečenci z okupovaných území a potom z územia nástupníckych štátov boli zväčša zamestnanci maďarského štátneho aparátu, o ktorých nová moc nejavila záujem. Pred mocenskou zmenou pracovali vo verejnej správe, resp. na pošte, ktorá mala strategický význam, na železniciach či v školstve. Aj keď ich odborné znalosti, najmä v začiatkoch, by sa jej zišli, nová moc sa snažila zbaviť predovšetkým vzdelaných a vysokých funkcií zastávajúcich Maďarov. Spolu s vedúcimi funkcionármi svoje pôsobisko dobrovoľne či vynútené opustilo aj niekoľko desiatok tisícov radových zamestnancov. Zo zamestnancov v službách štátu, župy či mesta, ktorí prišli o prácu v Gemeri a figurujú v protokoloch o optantoch, sa podarilo identifikovať viacero osôb, napr. aj 45- ročného Andrása Vargu, bývalého podúradnľka na pošte v Rimavskej Sobote, otca troch detí. Jeho meno sa v úradných záznamoch opäť vynára na konci desaťročia, a to v súvislosti s veľkou dlžobou na nájomnom. Táto rodina si podľa všetkého nedokázala za desať rokov založiť novú existenciu, o čom svedčí jej neschopnosť splácať nájomné za byt v kolónii na Vayho ceste. Pritom toto miesto sa v rámci mesta považovalo za štvrť chudoby.24 Nájomné v tejto kolónii, ktorá bola vo vlastníctve mesta, zodpovedalo stup22. Keményfi, Róbert: A gömöri etnikai térmozaik. Komárom - Dunaszerdahely : Fórum Kisebbségkutató Intézet - Lilium Aurum, 2002, s. 76. 23. Rábely, Miklós: Egy rimaszombati polgár emlékezései. Rimaszombat : Gömör-Kishonti Múzeum, 2005. /Gömör-Kishont Téka, 8./ 24. Medzi februárom a júlom 1929 evidovali cca 70-80 nájomníkov, ktorí svoju dlžobu neuhradili ani po niekoľkých výzvach. Podľa februárových údajov András Varga už nahromadil dlh vo výške 1432 pengő. IV.B. 1910. 7162/1929.
