Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)

Tartalom - Štúdie

Jazykové práva menšín na Slovensku... 103 5 Obdobie represálií Z nariadení, dekrétov a vyhlášok vydaných v rokoch 1944 a 1945 Slovenskou národ­nou radou, resp. prezidentom E. Benešom, sa viaceré dotýkali problematiky národ­nostných menšín žijúcich na území Slovenska. Tu budeme skúmať len tie dokumenty, ktoré sú dôležité z hľadiska jazykových práv národnostných menšín. Košický vládny program, vyhlásený 5. apríla 1945, ktorý veľmi markantne a s ťaž­kým ideologickým obsahom sformuloval niektoré povojnové šovinistické ciele, často považujú za začiatok prenasledovania Nemcov a Maďarov na Slovensku. Z pohľadu používania jazykov však už predtým vzniklo niekoľko tvrdých obmedzujúcich opatrení. Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 6/1944 hovorí, že všetky školy nemeckej a maďarskej menšiny zriadené po 6. októbri 1938 na všetkých stupňoch a vo všetkých kategóriách sa rušia. Podobná úprava sa vzťahuje na bohoslužby: tam kde sa nemec­ký alebo maďarský jazyk zaviedol po 6. októbri 1938, nemôže sa ďalej používať. Najradikálnejšie opatrenia, teda absolútne zrušenie menšinových práv, nasledovali naozaj len po schválení Košického vládneho programu. Prezidentský dekrét č. 33/1945 potvrdil zbavenie Nemcov a Maďarov občianstva. Predtým nariadenie Slovenskej národnej rady č. 44/1945 už ustanovilo prepustenie všetkých Nemcov a Maďarov z verejnej služby, spolu s odobratím všetkých dávok, dôchodkových a sociál­nych príspevkov. Následkom radikálnej šovinistickej politiky v septembri 1945 sa nezačalo vyučova­nie ani v jednej škole s vyučovacím jazykom maďarským na Slovensku. 5.1 Zrušenie názvov obcí v jazykoch menšín Na úplné zrušenie menšinových jazykových práv bolo nevyhnutné vyriešenie otázky názvov obcí, pretože právny poriadok prvej republiky ešte umožňoval - ba v niektorých prípadoch vyžadoval - používanie názvov obcí v jazykoch menšín. Napriek tomu, že väč­šina obcí už v prvej republike dostala názov, ktorý znel ako slovanský, niektoré z nich mohli používať názov v štátnom jazyku a v jazyku menšiny paralelne (napr. Ďala Stará/Ó-Gyalla, Hrnčiarovce/Gerencsér, Kerť/Kúrt, Beš/Bós atď.), resp. výlučne menši­nový variant (Sőreg, Apáca-Szakállas, Bógelló, Hodermark atď.). Vyhláška povereníka vnútra č. A-311/16-II/3-1948 z 11. júna 1948 o zmenách úradných názvov miest, obcí a osád na Slovensku úplne zrušila systém pochádzajúci z prvej republiky. Názvy obcí boli zmenené v rámci komplexnej reformy, obce obývané príslušníkmi menšín boli v početných prípadoch pomenované po slovenských národných dejateľoch. Povereník vnútra vyhlásil nový zoznam, odvolávajúc sa na zákon č. 266/1920 Zb. a zrušil všetky dvojité (teda druhé) pomenovania obcí maďarského a nemeckého pôvodu. Tým mohlo československé vedenie považovať záležitosť používania názvov obcí v jazykoch menšín za uzavretú. „Otázka je odvtedy neusporiadaná“, komentuje vyhláš­ku z roku 1948 József Gyönyör v roku 1994.33 Tzv. tabuľový zákon z roku 199434 síce zabezpečuje určité práva v oblasti používania názvov obcí menšinového pôvodu, avšak 33. Gyönyör 1994, s. 265. 34. Zákon č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín.

Next

/
Thumbnails
Contents