Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
72 Zuzana Mészárosová-Lamplová Most-Híd, veď keby sa neukrývali oni, tak by sa výsledky volieb dozaista vyvíjali opačne - pociťovala, že so svojou skutočnou preferenciou strany je v menšine, a preto s ňou nechcela verejne vyjsť. Veru áno, lenže okrem Mediánu podľa predpovede ostatných agentúr mali obe strany šancu dostať sa do parlamentu, veď pre SMK namerali 5-6 percent, pre Most-Híd 5 - 6,9 percent. Nebol medzi nimi taký veľký rozdiel, z ktorého by voliči jednoznačne mohli usúdiť, že Most-Híd je na tom horšie, že tvorí menšinu. Z analýzy tendencie skúmaného obdobia vyplýva, že bol na tom dokonca lepšie, ako SMK. Samozrejme voliči (tí, ktorí sledovali tieto údaje)2 sa cez médiá nestretli s trendom vývoja preferencií, ale s práve aktuálnymi preferenciami, a na ich základe - aspoň do konca mája, keď boli zverejnené marcové výsledky Fórumu - sa im mohlo zdať, že súperenie týchto dvoch strán je vyrovnané. Tak prečo si mnohí sympatizanti strany Most-Híd mysleli, že sú v menšine? Podľa môjho názoru tu svoju úlohu zohrala súčinnosť viacerých faktorov. Čo sa týka volebných výsledkov SMK a Most-Híd, nebol prekvapením fakt, že sa strana Most-Híd dostala do parlamentu, ale fakt, že SMK sa nedostala. Toto prekvapilo aj výskumníkov verejnej mienky, napriek tomu, že ako som to opísala, na základe volebných preferencií bolo možné rátať aj s touto alternatívou. Ihneď po voľbách sa začali špekulácie, čo bolo príčinou neúspechu SMK. Boli takí, ktorí obviňovali maďarských zradcov, ale väčšina ľudí pripísala výsledok kampani. Boli takí, ktorí obviňovali kampaň SMK, iní kampaň Most-Híd, lebo pretromfli (podľa ich názoru v posledných dvoch týždňoch) kampaň SMK.3 O kampaniach obidvoch strán, o ich obsahových, vizuálnych a komunikačných aspektoch by bolo možné napísať ďalšiu štúdiu - o oboch kampaniach osve, ale najmä o interakcii týchto dvoch kampaní. Teraz sa však budem zaoberať kampaňou len do tej miery - a to kampaňou SMK, veď výsledky sa vyvinuli v neprospech SMK -, koľko bude potrebné k načrtnutiu možných dôvodov skrývania sa voličov strany Most-Híd. Prvým faktorom, ktorý je potrebné vziať do úvahy je nasledovný: SMK napriek tomu, že mala k dispozícii dostatočné množstvo informácií, viedla kampaň, ako by nepoznala Maďarov žijúcich na Slovensku, čiže komunitu vlastných potenciálnych voličov. Akoby zabudla na to, že Maďari žijúci na Slovensku z pohľadu systému národných a politických hodnôt tvoria heterogénnu populáciu, nehovoriac už o typoch, ktoré vzniknú prepletením týchto dvoch druhov hodnôt. Je celkom isté, že kampaň nebola založená na týchto poznatkoch. Z čoho presne vychádzala SMK, to naisto môže vedieť len jej volebný štáb, ale pozorujúc ich kampaň vidím nasledovné tri možnosti: 1. kampaň bola založená na tom, že Maďari žijúci na Slovensku tvoria homogénnu populáciu, čiže prakticky sú všetci rovnakí, v súvislosti s politikou majú rovnaké očakávania, a tieto očakávania vie prijať a splniť jedine SMK; 2. SMK zakladala na tom, že Maďari žijúci na Slovensku netvoria homogénnu populáciu, ale stačí osloviť iba ich časť - SMK to iste myslela tak, že táto časť tvorí väčšinu Maďarov na Slovensku; 3. prípadne vychádzala z toho, že Maďari žijúci na Slovensku sú mnohorakí, ale predsa všetci sú Maďari, preto strana chcela osloviť všetkých Maďarov, a myslela si, že sa to podarí nezávisle od toho, že nie všetci Maďari sú rovnakí. To, že SMK počas kampane nebrala do úvahy heterogenitu Maďarov, a v rámci toho názor väčšiny, potvrdzujú aj nasledujúce údaje. Na otázku, čo najviac trápi opýtaných ohľadne blízkej budúcnosti, sme dostali výsledky uvedené v 5. tabuľke. Z 29 okruhov problémov (tu uvádzam len prvých
