Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)

Štúdie

Mystérium skrývania sa...65

pol milióna vyplnených dotazníkov, čiže podstatne viac, ako v prípade Gallupa, ale predsa bol odhad Literary Digest nesprávny: predpovedal pravý opak. Dôvodom bol nesprávny výber vzorky.

Odvtedy je jedným zo základných atribútov vedeckého prieskumu verejnej mienky správny výber vzorky.

Ďalším dôležitým hľadiskom je, že prieskum verejnej mienky - ako istý druh aplikovaného spoločenskovedného výskumu - nikdy neposkytne výsledky so stopercentnou platnosťou. Jednoducho preto, lebo podstata spoločenských javov to neumožňuje. Prieskumy verejnej mienky sa zvyčajne vyhotovujú s 95 percentnou spoľahlivosťou. Ale to ešte nie je všetko. Ak napríklad 19 percent respondentov odpovie, že by volili stranu XY, tak neklameme, ak povieme, že spoľahlivosť tejto odpovede je 95 percentná, ale musíme vedieť aj to, že tento 19-percentný údaj nie je celkom presný. To, že nakoľko je presný, a v akom intervale platí, udáva hodnota tzv. prípustnej chyby, ktorú je potrebné vypočítať ešte pred výberom vzorky. Ak napríklad hodnota prípustnej chyby je 1,3 %, tak môžeme povedať, že stranu XY by volilo 19 % +/-1,3 %, čiže tzv. interval spoľahlivosti (konfidenčný interval) sa pohybuje medzi 17,7 % a 20,3 %. Pokiaľ pomer voličov strany XY vo voľbách sa nachádza v tomto intervale (napríklad 18,8 %), tak bol odhad správny.

Vedecký prieskum má aj ďalšie charakteristiky, ale tie sú menej dôležité pre pochopenie druhej časti príspevku, a tak sa tu nimi nezaoberám. Teraz si v krátkosti povedzme, komu sú určené prieskumy verejnej mienky, na čo slúžia a čo môžu odhaliť. Tieto tri otázky úzko spolu súvisia.

Z poverenia Fórum inštitútu pre výskum menšín robím prieskumy verejnej mienky od roku 2001. Spočítala som, že počas tohto obdobia sme uskutočnili 13 prieskumov. Vďaka tomu mám bohaté skúsenosti, aj pokiaľ ide o odpovede na vyššie uvedené otázky. Sústredím sa len na podstatu. Odpoveď na otázky, komu sú určené a na čo slúžia prieskumy verejnej mienky, zásadne závisí od toho, komu kladieme tieto otázky (samozrejme tieto neodznejú ako súčasť prieskumu, skôr ide o súkromné rozhovory, alebo reakcie z médií, avšak v žiadnom prípade ich nemožno považovať za reprezentatívne názory). Ľudia, ktorí sa nezaoberajú spoločenskými vedami alebo politikou, obvykle hovoria, že prieskum verejnej mienky je určený politikom, lebo predovšetkým oni chcú vedieť, aký vzťah k nim majú voliči. Ale tieto prieskumy sú užitočné aj pre tých, ktorí nie sú síce politikmi z „povolania“, no na istej úrovni ich politika zaujíma, a chcú byť informovaní ohľadom šancí politických strán. Avšak od nikoho som ešte nepočula, že prieskum verejnej mienky je vo všeobecnosti určený všetkým voličom, a medzi nimi konkrétne aj osobe, ktorá sa práve nad touto otázkou zamýšľa. Z toho je možné usúdiť, že si myslí, že ho výsledky prieskumov neovplyvňujú pri volebnom rozhodovaní. Aký je názor novinárov? Podľa nich prieskum verejnej mienky je určený každému: politikom, publiku médií, ale aj novinárom, čiže aj „výrobcom“ mediálneho obsahu. Pre politikov slúži ako zrkadlo, pre obecenstvo je zdrojom informácií, pre médiá zase materiálom na spracovanie a uverejnenie. Názory politikov sú najzaujímavejšie: vo všeobecnosti pohŕdajú prieskumami verejnej mienky. Kľúčovým slovom ich stanovísk je nespoľahlivosť: prieskumy nie sú spoľahlivé, ich stranu nikto nedokáže spoľahlivo merať, ich osobné skúsenosti získané priamo z okruhu voličov sú oveľa spoľahlivejšie, pred uverejnením svojho stanoviska o výsledkoch daného prieskumu najprv musia zistiť, kto ten prieskum robil atď. Najviac odmietavým názorom za posledné štyri roky bolo jednoznačné vyhlásenie, že prieskumy sú ako ženské spodné prádlo! Ale musela som sa zamyslieť aj