Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
44 István Lanstyák Sú prípady, keď na základe skúseností z iných komunít alebo na inom základe sa dá predvídať vznik ešte neexistujúceho jazykového problému; preto je prospešné, ak sa jazykový manažment zaoberá aj s tzv. anticipovanými problémami. Tak napr. už predtým, ako sa legislatíva Európskej únie začala prekladať do maďarčiny, sa dalo predpokladať, že budú vznikať väčšie jazykové problémy, než je tomu v prípade väčšiny oficiálnych jazykov Európskej únie. Predpoklad bol založený na skúsenostiach s inými prekladmi z angličtiny a z iných indoeurópskych jazykov, ako aj na fínskych skúsenostiach, nakoľko fínčina - podobne ako maďarčina - je typologický značne odlišná od indoeurópskych jazykov. Táto anticipácia problému teoreticky mohla pomôcť v tom, aby sa mu dalo ak už nie zamedziť, tak ho aspoň zmierniť. Anticipované problémy sa nedajú definovať spôsobom, ako definujeme existujúce problémy. Uvádzané definície sa však dajú preformulovať tak, aby sa vzťahovali na hypotetickú situáciu, napríklad: ak by nastala predpokladaná okolnosť, zabraňovala by hovoriacim dosiahnuť svoje „jazykové ciele"; taký odklon od normy, ku ktorému v budúcnosti pravdepodobne dôjde; problém, ktorý by spôsobil hovoriacemu nepríjemné pocity, ťažkosti v komunikácii a pod. Výskum jazykových problémov Teória jazykového manažmentu sa zaoberá najrôznejšími druhmi problémov: skúma nielen otázky súvisiace s jazykovým systémom, ale aj tie, ktoré sa týkajú diskurzov, zdvorilosti, komunikácie v kontaktných situáciách, výučby jazykov, jazykovej legislatívy atď. Tento prístup nabáda odborníkov, aby jazykové situácie videli a predstavovali komplexne, aby ich detailne preskúmali. Nakoľko jazykové problémy, o ktoré sa teória jazykového manažmentu zaujíma, sú mnohoraké a početné, je nutné ich hierarchizovať. Vymedzenie okruhu jazykových problémov Dôležitou a veľmi sympatickou črtou teórie jazykového manažmentu je to, že necháva na obyčajného hovoriaceho, aby on určil, čo je problém, a čo nie: lingvista to len berie na vedomie. Na rozdiel od kultivácie jazyka, v stredobode ktorej sú záujmy abstraktného „jazyka“, a na rozdiel aj od jazykového plánovania, ktorý podľa vlastného presvedčenia sleduje záujmy „národa“, vjazykovom manažmente sú v popredí záujmy „laických hovoriacich“. Lingvista, ktorý je zástancom teórie jazykového manažmentu, preto uskutočňuje empirické výskumy na zisťovanie toho, s akými jazykovými problémami sa boria laickí hovoriaci - nie lingvisti - počas svojho života, a aké metódy používajú na ich riešenie v procese jednoduchého jazykového manažmentu. Potom je už na odborníkoch, aby sa rozhodli, s ktorými z problémov, odhalenými v bežných jazykových diskurzoch laických hovoriacich, sa budú zaoberať v rámci organizovaného manažmentu. Na rozdiel od predstaviteľov teórie jazykového manažmentu si myslím, že je potrebné zaoberať sa aj tými jazykovými problémami, ktoré ako problémy klasifikujú len „pestovatelia jazyka“ alebo lingvisti. Jednak preto, lebo aspoň časť z nich môže spô
