Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)

Štúdie

106 Attila Simon

ky strany sa miesto riešenia menšinovej otázky v rámci Československa dostal princíp sebaurčenia, referendum a revízia hraníc. V jednej veci ale zostali postoje aj ZMS, aj maďarskej komunity na Slovensku nezmenené - na dosiahnutie svojich cieľov nechceli použiť násilie, ale zotrvali na využívaní nástrojov parlamentarizmu.

Poznámky

1 Okrem hodnotení nachádzajúcich sa v prácach všeobecnejšieho zamerania pozri najmä: Harna, Josef: Národnostní politika Hodžovy vlády. In Národnostní politika v Polsku a Československu vmeziválečném období. Sborník z mezinárodní všdecké konference. Praha: 2005, s. 94 - 107.; Bystrický, Valerián: Národnostný štatút a štátoprávne programy na Slovensku roku 1938. In Bystrický, Valerián: Od autonómie k vzniku slovenského štátu. Bratislava: HÚ SAV, 2008, s. 84 - 99.; Szarka, László: Národnostní statut a rozpory mezi Benešem a Hodžou 1935 - 1940. Strední Evropa, 1992, č. 26, s. 50 - 53.

2 Požiadavky na zmenu nemožno redukovať iba na úsilie o zmenu hraníc. Medzi ne patrí aj odstránenie umelo udržiavaných nerovností medzi víťazmi a porazenými 1. svetovej vojny.

3 Strana, založená v roku 1933 sa pôvodne nazývala Sudetendeutsche Heimatfront, iba pred voľbami, prispôsobujúc sa ustanoveniam volebného zákona, prijala názov Sudetendeutsche Partei.

4 Rakúsky filozof Othmar Spann sa vo svojej knihe s názvom Der wahre Staat z r. 1921 pokúsil o načrtnutie tzv. tretej cesty medzi demokratickým a socialistickým štátom. Jeho ideálom bol univerzálny nemecký stavovský štát s centrom vo Viedni, ktorý by ovládal celý región. Jeho antidemokratické predstavy mali veľa styčných bodov s nacistickou ideológiou (napr. v otázke antisemitizmu), ale do istej miery boli aj alternatívou nacizmu, a preto pre Berlín predstavovali neželanú konkurenciu.

5 Beneš, Edvard: Pamëti I. Mníchovské dny. Praha: Academia, 2007, s. 156. Pozri aj: Kárník, Zdenék: České zemé v ére prví republiky (1918 -1938). Díl 3. O prežití a o život (1936 -1938). Praha: Libri, 2003, s. 82.

6 Pozri: Kural, Václav: Konflikt místo spoločenství. Česi a Némci v českosiovenském státš (1918 - 1938). Praha: Ústav mezinárodních vztahú, 1993, s. 165 - 167. Istú úlohu zohrávalo aj poznanie, že Veľká Británia pod vedením Chamberlaina preukazovala stále väčšiu ochotu na akceptovanie revízie versailleských hraníc pokojnými prostriedkami.

7 Kárník, Zdenék: Ref. 5, s. 504.

8 MOL (Magyar Országos Levéltár), K-63 (Külügyminisztérium, Politikai Osztály iratai), 63. cs. 7/4 t. 1356/pol. 1938

9 Kural, Václav: Ref. 6, s. 172 - 173.

10 Hodža, Milan: Federácia v strednej Európe a iné štúdie. Bratislava: Kalligram, 1997, s. 205.

11 Čelovský, BoFivoj: Mníchovská dohoda 1938. Ostrava: Tilia, 1999, s. 139.

12 Tamže, s. 161. Zaujímavým momentom rozhovoru bolo, keď sa Masaryk snažil presvedčiť Halifaxa, že on osobne nie je ani proti radikálnym riešeniam, predsa onoho času ani jeho otec nechcel pripojiť sudetonemecké oblasti k Československu, konal iba pod nátlakom Lloyd Georga.

13 Potvrdzuje to aj rozhovor prezidenta Beneša s britským vyslancom v Prahe 17. mája. Pozri Čelovský, Borivoj: Ref. 11, s. 162.

14 Beneš, Edvard: Ref. 5, s. 225.

15 Pozri Kural, Václav: Ref. 6, s. 174.

16 Kárník, Zdenék: Ref. 5, s. 539.

17 Text štatútu pozri v prílohe. Zdroj AUTGM, fond. E. Beneš, k. 73, R 133/3.

18 Tamže, s. 542.

19 Prahou navrhované riešenie Beneš vysvetľoval pomocou anglického pojmu „self-government”. Pozri Beneš, Edvard: Ref. 5, s. 236.

20 AMZV (Archív ministerstva zahraničních vécí), f. III. sekce, k. 609. fasc. 4.

21 ANM (Archív národního múzea), f. Ivan Dérer, k. 11, 522, Reforma správy.

22 Tamže.

23 NA ČR (Národní archív České republiky), f. PMR (Presidium ministerské rady), k. 3217, 2511/1938.prez.

24 ANM, f. Ivan Dérer, k. 11, 522, Reforma správy.

25 Dejmek, Jindŕich: Historik v čele diplomacie: Kamil Krofta. Praha: Karolinum, 1998, s. 264.