Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Štúdie

Socioekonomické lokalizačné faktory... 97

rianskeho regiónu možno vyčleniť 3 funkčné mestské regióny (Bezák, 1990): Nové Zámky (zaberá severnú polovicu okresu Nové Zámky), Komárno (okrem menších odchýlok je zhodný s územím okresu Komárno) a Štúrovo (nachádza sa v južnej polovici okresu Nové Zámky). Centrá týchto troch funkčných mestských regiónov predstavujú významný lokálny trh pre miestne agroprodukty.

Tab. č. 1. Základné charakteristiky funkčných mestských regiónov v priestore Dolnonitrianskeho regiónu

Funkčný mestský región

Počet obw. regiónu v tis.Počet obw. iadra v tis.

Počet miest

Nové Zámky

123,9

45,5

2

Komárno

97,9

51,4

3

Štúrovo

37,3

12,8

1

Prameň: Bezák, 1990

Študovaný región má pohraničnú polohu, susedí s jednou z najväčších aglomerácií strednej Európy, s aglomeráciou hlavného mesta Maďarska. Táto jeho pohraničná poloha takmer pol storočia (pred rokom 1989) spôsobila na daný región veľmi negatívne: územie bolo dlhodobo na okraji záujmu, bolo periférnou oblasťou štátu a postupom času sa prejavili vážne problémy sociálno-ekonomickej marginalizácie tohto pohraničného priestoru. Napriek tomu, že „železná opona“ na danom hraničnom úseku nebola vybudovaná, spoločenské kontakty boli prísne obmedzené rôznymi spôsobmi, preto vyše štyridsať rokov v danom území neexistovala takmer žiadna cezhraničná spolupráca. Túto skutočnosť potvrdzuje, že hustota hraničných priechodov (ktoré môžeme označiť ako styčné alebo kontaktné body cezhraničných väzieb) v záujmovom území bola pod priemernou hustotou hraničných priechodov v slovensko-maďarskom pohraničí (Drgoňa, 2001, Halás, 2005).

Po roku 1989 negatívny vplyv pohraničnej polohy na rozvoj územia poklesol, avšak k liečeniu marginality najviac pomohol vstup Slovenska a Maďarska do EÚ v roku 2004, keď hranica medzi týmito dvomi krajinami prestala byť sociálno-ekonomickou bariérou. V ďalšom vývoji poľnohospodárstva regiónu blízkosť Budapeštianskej aglomerácie bude veľmi dôležitá, lebo takmer dva a pol miliónový trh sa môže stať obrovským generátorom rozvoja vidieka i agrosektora v danom pohraničnom území (Enyedi, 2004). V prevzdušňovaní hraníc majú významnú úlohu euroregióny územia (Euroregión Váh-Dunaj-lpeľ, Euroregión Ister-Granum, Ipeľ-lpoly Euroregión), ktoré so svojimi aktivitami zvyšujú priepustnosť hranice a tak ovplyvňujú kultúrny, sociálny a hospodársky rozvoj pohraničných regiónov (napr. už mnohé euroregióny majú vypracované rozvojové stratégie agroturistiky pre dané územie, euroregióny sú organizátormi mnohých pracovných stretnutí agropodnikateľov zo susedných regiónov Slovenska a Maďarska atď.).

Záujmový región predstavuje jednu z poľnohospodársko-výrobných základní pre vyššie spomenuté mestské centrá, veľkosť spotrebných centier umožňuje produkciu špeciálnych poľnohospodárskych produktov, ktoré by na malom trhu nemali uplatnenie (blízkosť takmer štvormiliónového spotrebiteľského trhu umožňuje v sledovanom priestore lokalizovať výrobu poľnohospodárskych produktov s krátkou trvanlivosťou, náročnejších na dopravu atď.).