Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
Gábor Lelkes Socioekonomické lokalizačné faktory poľnohospodárskej výroby na príklade Dolnonitrianskeho regiónu 631(437.6) 332.1(437.6) 332.334(437.6) Kľúčové slová: poľnohospodárstvo, lokalizačné faktory, ľudské zdroje, sídelná štruktúra, dopravná infrastruktúra, priemysel, pôdny fond, cena pôdy. 1. Úvod Medzi najvýraznejšie transformované oblasti spoločnosti možno bezpochyby zaradiť poľnohospodársku výrobu, ktorá je základnou hospodárskou činnosťou človeka a bolo vôbec prvým výrobným odvetvím v histórii ľudskej spoločnosti. Hoci jej primárna úloha od počiatku je nemenná (zabezpečovať výživu obyvateľstva), rozvojom výrobných síl sa k nej pridávali ďalšie úlohy: zabezpečovanie východiskových surovín pre mnohé priemyselné odvetvia (popri klasických surovinách, ako je napr. koža, za posledné roky sa stále viac hovorí aj ako o dôležitom zdroji surovín na výrobu obnoviteľných zdrojov energie), ochrana a udržiavanie prírodných zdrojov (ekologická funkcia), udržiavanie kultúrneho rázu krajiny (krajinotvorná funkcia), tvorba rekreačného potenciálu prostredia, udržiavanie sídelnej štruktúry (sídelnotvorná funkcia), vytváranie zamestnanosti (sociálna funkcia). Vytváralo sa tak prepojenie medzi primárnou, sekundárnou a terciérnou sférou hospodárstva a práve táto vzájomná prepojenosť si vyžaduje veľmi komplexný prístup k poľnohospodárskej výrobe. Cieľom tohto príspevku je identifikovať socioekonomické lokalizačné faktory poľnohospodárskej výroby v potransformačnom období na príklade jedného regiónu. Za výskumný priestor bol zvolený Dolnonitriansky región, región vymedzený okresmi Komárno a Nové Zámky, z nasledovných dôvodov:-je jedna z najprodukčnejších agrooblastí Slovenska, kde poľnohospodárstvo hralo, hrá a bude hrať dôležitú úlohu v socio-ekonomickom priestore regiónu,- má pestrý reliéf vo vzťahu k nížine (rovina, niva, pahorkatina),- región sa vyznačuje prirodzenou spádovitosťou pozdĺž vodných tokov (Nitra, Váh, Hron, Dunaj, Ipeľ),- má veľké rezervy pre umiestňovanie aktivít a obyvateľstva a pre výstavbu sídiel,- kvôli jeho prihraničnej polohe takmer pol storočia bol na okraji záujmov, bol marginálnym priestorom, avšak po začiatku transformácie spoločnosti a vstupu
