Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
86 Miloš Momko výmeny obyvateľstva vytvoriť zo slovenskej sekcie Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku organizáciu pre Slovákov, ktorí ostanú v Maďarsku. Väčšinu organizovaného členstva tvorili Slováci, ktorí sa hlásili na presídlenie na Slovensko. I keď Antifašistický front Slovanov v Maďarsku mal veľký vplyv aj medzi ostatnými Slovákmi, vo všeobecnosti bol ponímaný ako organizácia spätá s presídľovacou akciou, a preto voči nej pretrvávala určitá zdržanlivosť zo strany tých Slovákov, ktorí sa rozhodli zostať v Maďarsku. Začiatkom roku 1947 mala slovenská sekcia 27 176 organizovaných členov, ktorí na území Maďarska boli združení v 137 miestnych odbočkách. Antifašistický front Slovanov v Maďarsku sa významne pričinil o prehĺbenie národnouvedomovacieho procesu Slovákov v Maďarsku. Pod jeho záštitou sa organizovali jazykové kurzy, zakladali sa divadelné a čitateľské krúžky, spevokoly a slovenské knižnice. Rozširovali slovenskú literatúru, tlač, usporadúvali rôzne prednášky a výstavy. Podobnú úlohu zohral týždenník Sloboda, ktorý v období náborovej akcie vychádzal v náklade 40 000 výtlačkov. Bol expedovaný pre Slovákov v Rumunsku a v Juhoslávii. V redakcii Slobody vychádzal aj Slovenský kalendár, ktorý sa stal obľúbeným čítaním Slovákov v Maďarsku. Vnútropolitický vývoj v Maďarsku smerujúci k nastoleniu totalitného režimu ovplyvnil aj vývoj Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku a jej vzťah s juhoslovanskou sekciou. V dňoch 5. - 6. októbra 1946 sa v obci Bácsalmás konal druhý kongres juhoslovanskej sekcie, na ktorom sa táto sekcia definitívne osamostatnila a premenovala sa na Demokratický zväz Juhoslovanov v Maďarsku.20 Bezprostrednou reakciou na vznik Demokratického zväzu Juhoslovanov v Maďarsku bolo zvolanie tretieho valného zhromaždenia slovenskej sekcie Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku, ktoré sa konalo v dňoch 26. - 28. októbra 1947 v Budapešti. Na treťom valnom zhromaždení sa s konečnou platnosťou osamostatnila a premenovala na Zväz Slovanov v Maďarsku. V súvislosti so vznikom Zväzu Slovanov vMaďarsku sa na tomto valnom zhromaždení zmenili stanový. Zväz naďalej nadväzoval na programové ciele bývalej slovenskej sekcie Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku a na jej organizačnej štruktúru vybudovanú po roku 1945. Tvoril ju trojstupňový systém: miestna odbočka, obvod, ústredie. Za predsedu bol zvolený Alexander Horák namiesto Michala Francisciho, ktorý sa presťahoval na Slovensko. V súvislosti s ukončením výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom a následným odchodom čelných funkcionárov zväzu na Slovensko sa po roku 1948 pociťoval akútny nedostatok osobností, ktoré by nahradili funkcionárov, a boli schopní presadzovať záujmy slovenskej menšiny. K personálnym zmenám vo vedení došlo v marci 1948. V marci 1948 sa Alexander Horák presídlil a jeho funkciou prevzal Ján Žúrik, ktorý sa presťahoval v decembri 1948. Po ňom ako predseda nastúpil František Bartošek.21 Bartošek sa tiež čoskoro presídlil na Slovensko. Po ňom v predsedníctve pokračoval Ján Boldóczky. Zväz Slovanov v Maďarsku bol v decembri roku 1948 premenovaný na Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku a dostal sa úplne pod kontrolu maďarskej vlády a Komunistickej strany. 3.3. Organizačná štruktúra Organizačná štruktúra Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku bola trojstupňová, tvorili ju:
