Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Štúdie

Viedenská arbitráž a Košice z pohľadu naratfvnych prameňov 77

Poznámky

1. Pozri napr. monografiu mladého maďarského historika SALLAI, Gergely: Az első bécsi döntés. Budapest: Osiris 2002.

2. DEÁK, Ladislav: Viedenská arbitráž. 2. november 1938. Dokumenty I. (20. september - 2. november 1938). Martin: Matica slovenská 2002; Tenže: Viedenská arbitráž. 2. november 1938. Dokumenty II. (2. november - 14. marec 1939). Martin: Matica slovenská 2003; Tenže: Viedenská arbitráž. 2. november 1938. Dokumenty III. (3. november - 4. apríl 1939). Martin: Matica slovenská 2005.

3. Národní archív ČR, f. PMV-AMV 225, k. 1045, bez. č.

4. BYSTRICKÝ, Valerián - SEGEŠ, Dušan: Posledné dni slovenských Košíc. In: Vojenská história, 2007, č. 4, s. 103-123.

5. Jaroslav Čihák (1891 - 1944) - brigádny generál československej armády. Počas septembrovej mobilizácie v roku 1938 bol veliteľom divízie Šafárik. V rokoch 1939 - 40 bol vedúcim predstaviteľom Petičného výboru Verní zostaneme. V roku 1940 emigroval do Veľkej Británie, kde sa stal jedným z veliteľov československého vojska.

6. LÁŠEK, Radan: Jednotka určení SOS. Díl druhý. Praha 2007, s. 250 - 253.

7. Posledné dni slovenských Košíc. Záznam spomienky je dostupný na internetovej stránke Košického časopisu Korzár: http://www.cassovia.sk/korzar/board.php?disp=790&did=edge0&closed=l

8. VAJDA, Géza: Az ifjúság szerepe a felszabadulás előtti mozgalmas hetekben Kassán. In: Hangéi, László (ed.): Mit élt át a Felvidék? Budapest: Felvidéki volt Politikai Foglyok Országos Szövetsége 1940, s. 316-320.

9. Felvidéki hős magyar diákok. Zost. Gyomlay, László. Budapest 1943.

10. 0 priebehu mobilizácie na Slovensku pozri ČAPLOVIČ, Miroslav: Septembrová mobilizácia čs. armády 1938 s dôrazom na Slovensko. In: Štefanský, Michal - Purdek, Imrich (eds.): Slovensko vo vojnách a konfliktoch v 20. storočí. Bratislava: Vojenský historický ústav 2003, s. 75 - 116.

11. KOVÁCS, Endre: Korszakváltás. Budapest: Magvető 1981, s. 386.

12. Rádioprijímače boli svojim majiteľom vrátené začiatkom októbra.

13. Obsadenie Košíc Maďary. Národní archív ČR, f. PMV-AMV 225, k. 1045, bez. č.

14. Po vyhlásení mobilizácie bolo v školách prerušené vyučovanie, ktoré sa znova začalo v pondelok 3. októbra.

15. Maďarské kráľovské hlavné gymnázium. Predchodcom Československého štátneho reálneho gymnázia bolo práve Maďarské kráľovské hlavné gymnázium, ktoré bolo spravované rádom premonštrátov. V roku 1919 však na rozkaz MPS gymnázium bolo prevedené pod štátnu správu a pretransformované na Československé štátne reálne gymnázium, kde vyučovacím jazykom bola slovenčina. V škole však aj naďalej fungovala maďarská odbočka, ktorá sa osamostatnila v roku 1927.

16. WIELAND, Alfréd: Utolsó heteink a felszabadulás előtt. In: Felvidéki hős magyar diákok. Zost. Gyomlay, László. Budapest 1943, s. 22 - 23.

17. SNA, KÚ BA, k. 255, 69188/1938. prez.

18. Košické udalosti nemali taký radikálny priebeh, ako spontánne ľudové demonštrácie na Žitnom ostrove. Tam nadšené skupiny príslušníkov maďarskej menšiny vyšli v prvý októbrový týždeň do ulíc a požadovali revíziu hraníc na základe etnického princípu. Hoci počas prvej republiky československé úrady prísne trestali spievanie maďarskej hymny a aj nosenie maďarských národných symbolov, teraz len nečinne sledovali nacionálne podfarbené, no nenásilné demonštrácie. Bližšie pozri: SIMON, Attila: A várakozás hetei: A szlovákiai magyarok az első bécsi döntés előtt. Limes, 2007, roč. 20, č. 2. s. 7 - 20.

19. Obsadenie Košíc Maďary. Národní archív ČR, f. PMV-AMV 225, k. 1045, bez. č.

20. Novosti. Slovenský východ, 11. 10. 1938.

21. Tamtiež. Slovenská politika, 11. októbra 1938.

22. VAJDA, Géza: Az ifjúság szerepe a felszabadulás előtti mozgalmas hetekben Kassán. In: Hangéi, László (ed.): Mit élt át a Felvidék? Budapest: Felvidéki volt Politikai Foglyok Országos Szövetsége 1940, s. 317.

23. SNA, KÚ BA, k. 255, 17551/1938.prez.

24. Predsedom košického národného výboru sa stal advokát dr. Pavol Bagin, podpredsedami krajinský poslanec dr. Ferdinand Klinda a profesor Tomáš Pálka. Národný výbor sa stal v nasledujúcich dňoch významným mocenským faktorom, ktorý sústreďoval vo svojich rukách čoraz väčšiu moc.