Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
Viedenská arbitráž a Košice z pohľadu naratívnych prameňov 71 láciu udalostí,18 čo bolo zapríčinené hlavne vyhlásením slovenskej autonómie a vznikom Maďarskej národnej rady (MNR) v Košiciach. Vyhlásenie autonómie v Košiciach síce veľké nadšenie nevyvolalo, ale ihneď zapríčinilo vyostrenie vzťahov medzi Slovákmi a Čechmi: „6. ŕíjen nezustal však bez špatných následkú i u obyvatelstva. Jmenovité čeští obchodníci byli vystavení pronásledování ze strany Slovákú, kterí však maďarské obyvateistvo a obchodnľky nechali na pokoji a spíše projevovali jim dùvëru v nadéji, že Maďari pűjdou ve všem se Slováky. Prohiášení slovenské autonomie neprojevilo se v Košicích žádným okázalým zpúsobem, slovenské prápory byly vyvéšeny jenom na slovenském katolickém kruhu, nékolika velmi málo privátních budovách obývaných Slováky a na budovách státních úradu a škôl objevily se slovenské prápory a autonomistické prápory jen pozdéji. Nejvíce praporú a to však jen v jedné ulici vyvésili židovští obchodníci.“19 Na interetnické vzťahy taktiež negatívne pôsobili blížiace sa Komárňanské rokovania, počas ktorých sa košické ulice stali dejiskom každodenných demonštrácií. Po menších demonštráciách, ktoré sa konali 7. a 8. októbra pri soche generála Štefánika, bola vo východoslovenskej metropole 9. októbra organizovaná z príležitosti vyhlásenia autonómie veľká manifestácia, na ktorej sa zúčastnili aj obyvatelia z priľahlých slovenských obcí.20 Hlavným odkazom manifestácie však už bolo heslo: Košice boli, je a budú slovenské.21 Paralelne s tým sa radikalizovalo aj maďarské obyvateľstvo, sprievodným zna-kom čoho 7. októbra v kostole Uršulínok veriaci zaspievali maďarskú hymnu, a po omši približne 200 Maďarov (hlavne študujúca mládež) manifestovalo na Hlavnej ulici a požadovalo pričlenenie mesta k Maďarsku.22 K vyhroteniu etnických vzťahov prispelo i to, že slovenskí študenti po vyhlásení autonómie začali nosiť modro-bieločervené stužky, kým maďarskí mladíci stužky červeno-bielo-zelenej farby.23 Policajné riaditeľstvo chcelo zabrániť ďalším nepokojom tým, že 10. októbra vydalo nariadenie, podľa ktorého bolo po 20. hodine zakázané zdržiavať sa na uliciach a nosiť a vyvesovať trikolóry a zástavy vo farbách národných menšín. Situácia však aj naďalej zostala nervózna, pričom na diskriminačný zákaz nosenia národných farieb maďarskí študenti reagovali tak, že namiesto trikolóry začali nosiť tzv. bocskaiovské šatky, ktoré dobové slovenské pramene niekedy nesprávne nazývajú ako petőfiovské alebo kossuthovské mašle. Ako problém pre štátnu moc sa javilo to, že v meste sa začali vytvárať paralelné centrá moci: hlavne Slovenský národný výbor, ktorý bol založený 10. októbra24 a v menšej miere aj Maďarská národná rada založená 7. októbra.26 Kompetenčné spory medzi Slovenským národným výborom a štátnou správou, a to, že na dôležité posty boli dosadení často dôverníci HSI1S, pôsobilo negatívne na výkon štátnej správy, čo sa prejavilo hlavne počas evakuácie mesta.26 Napriek opatreniam polície napäté etnické vzťahy prerástli 11. októbra do fýzického konfliktu medzi Slovákmi a Maďarmi. Ten večer, po omši v kostole premonštrátov maďarské obecenstvo - ako každý deň predtým - začalo spievať svoju národnú hymnu, na čo slovenská mládež - ktorá nevedno s akým úmyslom, ale bola prítomná na maďarskej omši - odpovedala spievaním hymnickej piesne Hej Slováci. Slovný incident prerástol do masovej bitky, čo sa podarilo likvidovať len zásahom policajného jazdeckého oddielu. Tvrdý zásah polície a hlavne to, že jeden z jazdcov vošiel aj do kostola, vyvolal ostrý protest MNR, ktorá na druhý deň vydala komuni
