Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Štúdie

Plány na vysídlenie maďarského obyvateľstva...57

Z menných zoznamov, odovzdaných československou vládou, súčasne môžeme vytvoriť ucelený obraz aj o tom, ktoré regióny, obce a mestá mali byť vzaté do úvahy na vysídlenie. Menné zoznamy a vyše uvedený okresný prehľad prezrádzajú aj to, že - hoci okruh okresov, určených na paritnú výmenu, sa rozšíril z pätnástich, ktoré boli uvedené v ideovom pláne z mája 1946, o okresy Bratislava, Nové Zámky, Vráble, Modrý Kameň, Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava a Košice a o mestá Bratislava a Košice - prvoradým cieľom aj naďalej zostalo vysídlenie a poslovenčenie Maďarmi obývaných okresov juhozápadného Slovenska. Adekvátne tomu sa pri plánovaní vysídlenia uplatňovali iné zásady na juhozápadnom Slovensku a iné v južných okresoch stredného a východného Slovenska.

Podľa predstáv slovenských osľdľovacích orgánov na juhozápadnom Slovensku malo prebehnúť obsiahle vysídlenie, ktoré sa malo týkať vlastne všetkých regiónov: veľkej časti Žitného ostrova, dolného Považia, územia medzi Novými Zámkami, Komárnom a Štúrovom, ako aj južného Pohronia, pričom percento určených na vysídlenie, zvlášť v západnej časti Žitného ostrova, v okolí Komárna a vo viacerých obciach južného Pohronia by sa priblížilo, v niekoľkých prípadoch aj prekročilo 50 % miestneho maďarského obyvateľstva.

Vysídlením v rámci paritnej výmeny obyvateľstva v západnej časti Žitného ostrova mali byť v najväčšej miere zasiahnuté obce Podunajské Biskupice, Kalinkovo, Hamuliakovo, Veľká Paka, Trnávka, Macov, Štvrtok na Ostrove, Malinovo, Tomášov, Maslovce a Vojtechovce; v centrálnej časti Žitného ostrova Mad, Kútniky, Povoda a Boheľov; vo východnej časti Žitného ostrova a v okolí Komárna a Nových Zámkov Nová Stráž, Čalovec, Kameničná, Kolárovo, Zemné, Imeľ, Nesvady, Martovce, lža, Svätý Peter, Pribeta a samotné mestá Komárno a Nové Zámky. Na dolnom Považí plánovali presľdľovacie orgány predovšetkým vysídlenie Jelky, Sládkovičova, Veľkej a Malej Mače, Topoľnice, Horných a Dolných Salíb, Kráľovho Brodu, Trstíc, Diakoviec, Tešedíkova, Žihárca, Vlčian a Nededu; na južnom Pohroní Mochoviec, Dolnej a Hornej Seče, Malých Kozmáloviec, Nového Tekova, Kukučínova, Malého Peseku, Zbrojníkov, Jura nad Hronom, Hontianskej Vrbice, Tekovských Lužian, Vozokán nad Hronom, Svodova, Trhyne a Malých Ludiniec.

Podľa menného zoznamu sa vysídleniu na juhozápadnom Slovensku mali vyhnúť iba niektoré obce na Žitnom ostrove, v okolí Senca a na severovýchod od Štúrova, ako aj maďarský jazykový ostrov v okolí Nitry. Takisto sa paritná výmena obyvateľstva nemala vzťahovať na obce, v ktorých väčšinu tvorilo slovenské obyvateľstvo, ako ani na tie, ktoré mali síce maďarskú väčšinu, ale ich obyvateľstvo bolo sčasti slovenského pôvodu, alebo tvorili jazykové ostrovy (napr. Hurbanovo, Dulovce, Málaš, Ondrejovce, Žemliare, Horný Ohaj, Horná Kráľová). Maďarských obyvateľov týchto obcí považovali slovenské osídľovacie orgány za ľahšie asimilovateľné, preto s ich vysídlením ani nepočítali.

V južných okresoch stredného a východného Slovenska Osídľovací úrad už nepočítal s takým rozsiahlym vysídlením, ako na juhozápadnom Slovensku. V týchto regiónoch naplánoval odsun obyvateľov hlavne tých miest, ktoré boli považované za regionálne centrá (Šahy, Lučenec, Rimavská Sobota, Tornaľa, Rožňava, Moldava nad Bodvou, Košice, Kráľovský Chlmec a Veľké Kapušany), ako aj okolitých dedín, ktoré tieto mestá spájali s maďarským etnickým územím alebo s maďarskou štátnou hranicou, aby spomínané mestá v budúcnosti boli podľa možnosti obkolesené slovenskými obcami, a tým odrezané od maďarského etnického územia, resp. maďarskej štátnej hranice.