Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
54 Arpád Popely 100 tisíc Slovákmi, ktorí prejavia ochotu presídliť sa na Slovensko. Adekvátne tomu by na základe paritnej výmeny presídlili z Československa do Maďarska 100 tisíc obyvateľov maďarskej národnosti. Slovákov z Maďarska by osídlili predovšetkým v okresoch Šamorín, Dunajská Streda, Komárno, Galanta, Šaľa, Hurbanovo, Štúrovo, Želiezovce, Levice, Šahy, Jesenské, Tornaľa, Moldava nad Bodvou, Kráľovský Chlmec a Veľké Kapušany, teda spolu v pätnástich okresoch južného Slovenska, obývaných obyvateľmi maďarskej národnosti. Maďarské obyvateľstvo by pochopiteľne bolo odsunuté do Maďarska predovšetkým z tých istých okresov. V ideovom pláne v súvislosti s oblasťami, odkiaľ sa malo vysľdľovať, resp. kde sa malo osľdľovať, považovali za dôležité prízvukovať, že ide o nížinu s vyspelým poľnohospodárstvom, v popise podunajských okresov bolo vyzdvihnuté, že patria k najbohatším okresom Slovenska, a na území, kde budú osídlení Slováci z Maďarska, vedie hlavná železničná trať zo Štúrova cez Bratislavu a Brno až do Prahy. Z prílohy ideového plánu, ktorá obsahovala zoznam oblastí a približne tristo obcí, určených na vysídlenie, resp. na osídlenie, vyplýva, že Osídľovací úrad s cieľom čím účinnejšieho poslovenčenia južného pohraničia počítal s vysídlením súvislých regiónov, aby sa takýmto spôsobom čím viac narušila v tom čase ešte viac-menej homogénna maďarská etnická oblasť medzi Bratislavou a Veľkými Kapušanmi. Obzvlášť starostlivo bolo vypracované vysídlenie Podunajskej nížiny. Na Žitnom ostrove plánoval Osídľovací úrad spojiť územia medzi Šamorínom a Dunajskou Stredou, Dunajskou Stredou a Veľkým Mederom, Veľkým Mederom a Komárnom, ako aj medzi Komárnom a Kolárovom slovenskými etnickými koridormi takým spôsobom, aby sa maďarské obyvateľstvo na Žitnom ostrove stiahlo do troch menších jazykových ostrovov. Na Matúšovej zemi mali byť vysídlení maďarskí obyvatelia Senca, Sládkovičova a Galanty, ako aj dedín na dolnom Považí a pri Dudváhu až ku Komárnu, čím by sa slovenská etnická hranica posunula až k Malému Dunaju a pri Komárne dosiahla aj štátne hranice. Podľa ideového plánu malo byť maďarské obyvateľstvo odsunuté prakticky z každej obce medzi Komárnom a Štúrovom, ako aj na dolnom Pohroní medzi Štúrovom a Levicami, kde hlavným cieľom malo byť takisto posunutie slovenskej etnickej hranice až k štátnym hraniciam. Okrem juhozápadného Slovenska sa malo vysídlenie týkať predovšetkým obyvateľstva Šiah a dedín v jeho okolí, na Gemeri prichádzala do úvahy oblasť medzi Fiľakovom a Tornaľou, na východnom Slovensku prihraničné obce na juh od Moldavy nad Bodvou, ako aj Medzibodrožie. Zámerom presídľovacích orgánov v týchto prípadoch bolo osídlenie Maďarmi obývaných pohraničných regiónov slovenským obyvateľstvom, aby Maďarmi obývané vzdialenejšie oblasti zostali odrezané od štátnej hranice a maďarského etnického územia. Podľa Osídľovacieho úradu definitívny a presný plán vysídlenia mal byť vypracovaný až potom, ako bude známy presný počet Slovákov, prihlásených na presídlenie.27 Menné zoznamy Maďarov určených na vysídlenie Československo v zmysle Dohody o výmene obyvateľstva malo k dispozícii 6 mesiacov na výber Maďarov na presídlenie a odovzdanie ich menných zoznamov maďarskej vláde. Československá vláda deň pred vypršaním danej lehoty, 26. augusta 1946 prostredníctvom svojho delegáta pri Spojeneckej kontrolnej komisii v Budapešti, generála Františka Dastycha aj odovzdala maďarskej vláde tri zozna
