Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Štúdie
52 Arpád Popély ri 1945 začali presídľovať maďarské obyvateľstvo vo vnútri republiky, t. j. pod zámienkou pracovnej mobilizácie deportovať do Čiech s tým neskrývaným zámerom, aby prinútili Maďarsko prijať aspoň výmenu obyvateľstva.18 Keď maďarská vláda videla, že sa veľmoci zdráhajú zasiahnuť v záujme zastavenia deportácií, a miesto toho naliehajú uzavrieť dvojstrannú dohodu o výmene obyvateľstva, nakoniec predsa bola prinútená zahájiť rokovania a podpísať dohodu, a to prijatím väčšiny podmienok diktovaných československou stranou, medzi ktorými najdiskutabilnejšou bola tá, aby československá strana dostala voľnú ruku vo výbere Maďarov určených na presídlenie z Československa do Maďarska.19 Dohoda o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom bola nakoniec po zložitých rokovaniach podpísaná 27. februára 1946 v Budapešti. V I. článku Dohody, podpísanej štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí Vladimírom Clementisom a ministrom zahraničných vecí Jánosom Gyöngyösim, bola zakotvená možnosť dobrovoľného presídlenia Slovákov z Maďarska do Československa. II. článok Dohody umožnil, aby československá vláda za účelom prípravy presťahovania záujemcov mohla vyslať do Maďarska zvláštnu komisiu, ktorá na základe III. článku dokonca dostala aj právo viesť rozsiahlu kampaň medzi Slovákmi v Maďarsku, aby sa prihlásili na presídlenie. 0 vysídlení Maďarov z Československa pojednával V. článok Dohody, ktorý zmocnil československú vládu, aby presídlila do Maďarska toľko osôb maďarskej národnosti, koľko Slovákov (a Čechov) sa dobrovoľne prihlási na presídlenie z Maďarska do Československa. VI. článok umožnil presťahovalcom vziať si so sebou všetky svoje hnuteľnosti, v zmysle VII. článku však ich nehnuteľný majetok mal prejsť do vlastníctva štátu, ktorý opúšťajú. Za zanechané nehnuteľnosti mali dostať náhradu, okrem nehnuteľností, ktoré presahujú 50 hektárov. Maďarsko okrem toho v zmysle VIII. článku Dohody sa muselo zaviazať, že nad rámec prevezme aj tých obyvateľov maďarskej národnosti, ktorí sa dopustili trestných činov podľa § 1 - 4 nariadenia SNR č. 33 zo dňa 15. mája 1945 o ľudovom súdnictve a podľa § 5 tohto nariadenia s tým, že počet osôb určených podľa § 5. nemôže presiahnuť tisíc.20 V spomínanom článku bolo súčasne zakotvené, že Maďari, spadajúci pod ustanovenia § 1 - 4 nemajú nárok na výhody uvedené v článkoch VI. a VII., t. j. odopiera sa im možnosť odniesť svoj hnuteľný majetok, a za zanechaný nehnuteľný majetok nemajú nárok na náhradu.21 Osídľovací úrad o výbere Maďarov určených na presídlenie Československé, resp. slovenské úrady, ktoré odhadli počet Slovákov v Maďarsku na 400 až 500 tisíc, na začiatku počítali s presídlením celej slovenskej menšiny na Slovensko, a tak aj s možnosťou vysídlenia takmer celej maďarskej menšiny do Maďarska. Československá strana vyhlasovala maďarské sčítania ľudu za nehodnoverné, čo sa snažila podoprieť aj súpisom Slovákov v Maďarsku, ktorý vykonala Československá presídľovacia komisia (ČSPK) na jar 1946, a podľa ktorého žilo v Maďarsku 477 033 Slovákov.22 Československá presídľovacia komisia v zmysle Dohody o výmene obyvateľstva mohla v priebehu 6 týždňov propagovať medzi Slovákmi v Maďarsku myšlienku presídlenia, a mala k dispozícii 3 mesiace na prijímanie prihlášok tých, ktorí sa na pre
