Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Obsah

4 József Fazekas

túru Maďarska. Avšak úroveň kultúrneho a literárneho života nebola uspokojivá a absentovali aj potrebné vedecké inštitúcie. Maďarské spoločenstvo, ku ktorému vtedy patrilo 750 tisíc osôb, nemalo ani univerzitu, ani vysokú školu (okrem kalvínskej teológie založenej v roku 1925 v Lučenci), a prišlo aj k odbúravaniu školskej siete. Je síce pravda, že v medzivojnovom období pôsobilo viacero organizácií na ochranu menšiny a na rozvíjanie jej kultúrnych aktivít, tieto však nemohli nahradiť vedecké inštitúcie. V dôsledku toho ani nemožno hovoriť o vedeckom živote v pravom slova zmysle. Maďarská vedecká, literárna a umelecká spoločnosť v Československu [Csehszlovákiai Magyar Tudományos és Művészeti Társaság] (tzv. Masarykova akadémia), ktorá vznikla na základe daru prezidenta Masaryka (v hodnote milión korún), nesplnila očakávania. Časopis Magyar Figyelő [Maďarský obzor], svojimi nepravidelnými a spojenými číslami, nekoncepčnými redakčnými prístupmi si nedokázal získať dôveru čitateľov napriek tomu, že uverejnil viacero pozoruhodných štúdií. (Skutočne kvalitný časopis v medzivojnovom období bol iba mesačník Forum s tematikou architektúry a umenia, vychádzajúci v rokoch 1931 - 1938, redigovaný Tiborom Szőnyim. Periodikum spočiatku vychádzal v nemeckom, maďarskom a slovenskom jazyku, od roku 1931 v nemčine a v maďarčine v Bratislave a poskytoval priestor pre otázky moderného staviteľstva a výtvarného umenia.)

Po druhej svetovej vojne a po období, keď bolo maďarské obyvateľstvo na Slovensku zbavené občianskych práv (roky bez domoviny) - teda až v 50-tych rokoch sa prebúdza duchovný život. Postupne dochádza k otvoreniu maďarských škôl, vytvára sa sieť maďarského školstva, v decembri 1948 vyjde prvé číslo neskoršieho denníka Új Szó [Nové slovo] a dochádza k vydávaniu ďalších novín v maďarskom jazyku, v marci v roku 1949 vznikol Kultúrny spolok maďarských pracujúcich v Československu, CSEMADOK. Z hľadiska literárneho života zohralo významnú úlohu založenie časopisu Zväzu slovenských spisovateľov, Irodalmi Szemle [Literárne pohľady] v roku 1958. Profil časopisu sa však neobmedzoval iba na oblasť literatúry a na literárnu kritiku, ale dodnes zabezpečuje priestor aj na uverejňovanie textov z ďalších vedných odborov (etnografia, jazykoveda a historiografia). Vydavateľstvo kníh a časopisov Madách, ktoré vzniklo v roku 1969 sa počas dvoch desaťročí stalo - v rámci možností komunistického režimu a nezriedka v konfrontácii s ním - centrom maďarského duchovného života na Slovensku a svojou činnosťou umožňovalo publikovanie niektorých výsledkov individuálneho vedeckého výskumu, keďže maďarská menšina nedisponovala inštitucionálnymi možnosťami.

V druhej polovici deväťdesiatych rokov sa v maďarskej menšinovej tlači (najmä v týždenníku CSEMADOK-u Hét [Týždeň] a v literárnom časopise Irodalmi Szemle) v rámci príspevkov venovaných národnostnej politike komunistickej strany upriamovala pozornosť na otázky a problémy, ktoré museli pripúšťať aj mocenské orgány. Začali sa formovať skupiny mladých literátov, ktorí svojou tvorbou narážali na obmedzovanie tvorivej slobody. V tejto atmosfére vznikol Výbor na ochranu práv maďarskej menšiny v Československu, ktorý signoval samizdatové materiály týkajúce sa najmä oblasti menšinových práv a diskriminácie maďarskej menšiny. Tieto texty sa opierali o výsledky disentovej literatúry v Maďarsku, ako aj o istú vlastnú tvorivú invenciu, pôsobiacu v maďarskom menšinovom prostredí. Dva najvýznamnejšie dokumenty z roku 1998 „Memorandum Maďarov žijúcich v Československu 1988“ a manifest, ktorý neskôr dostal názov „List tridsiatich troch“ odrážal vtedajší vrcholný stupeň spoločenskovedného poznania, o ktoré sa opieral vznik politických sub