Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Recenzie

Recenzie 261

o osobnej odvahe autora pri hodnotení udalostí, presahujú obvyklé rámce diplomatických prameňov.

Zostavenie dobrého zborníka prameňov má mnoho úskalí. Árpád Popély mal dobrý cit pre ich obídenie, a vynikajúco splnil aj neľahkú úlohu výberu prameňov. Vďaka tomu je zborník nielen zaujímavým čítaním pre pamätníkov aj pre ich potomkov, ale aj doteraz najúplnejším prierezom snažení Maďarov na Slovensku v jednom dramatickom období.

Častou chybou zostavovateľov zbierok prameňov býva aj pridanie priveľa vysvetľujúcich poznámok k dokumentom. Tým zostavovateľ posúva do popredia vlastnú osobnosť historika, zbavujúc čitateľa možnosti vlastného výkladu textov. Popély sa vyhol aj tejto chybe - poznámky pridáva len tam, kde je to nutné pre pochopenie textu, miesto seba nechá prehovoriť dokumenty.

Popélyovo dielo obsahuje celý potrebný a obvyklý odborný aparát zborníkov prameňov. Obsah v úvode knihy dobre zhŕňa obsah dokumentov, pomáhajúc tým čitateľovi v orientácii. Nedostatok, ktorý ja považujem za koncepčnú chybu editorovania, že totiž chýba obsah v slovenčine (čo by výrazne pomohlo slovenskej recepcii diela), mu nechcem vyčítať, pretože v ďalšom zväzku edície Fontes je už táto chyba odstránená. Knihu uzatvárajú stručné a výstižné životopisy osobností vystupujúcich v dokumentoch.

Zostavenie zborníkov prameňov je výkon, ktorý sa zvykne podceňovať, nakoľko takáto práca neumožňuje také rozvinutie osobnosti a štýlu autora, ako štúdia či monografia. Vyžaduje si však dôkladnú znalosť pozadia témy a nevyhnutný je aj cit pre detailnú a dôkladnú prácu s textami. Dobrý zborník prameňov si vyžaduje odborníka, ktorý si ctí pramene, ktorý s nimi narába s pokorou, ktorý berie svoju profesiu vážne. Niet pochýb, že Árpád Popély je takýmto historikom, jeho dielo je výbornou a užitočnou prácou, ktorá bude mať svoje miesto v knižnici odborníkov ešte aj vtedy, keď sa naši potoméi na rok 1968 už budú pozerať úplne inými očami, než ako ho vidíme my v súčasnosti.

Attila Simon

Schriefer, Andreas: Deutsche, Slowaken und Magyaren im Spiegel deutschsprachiger historischer Zeitungen und Zeitschriften in der Slowakei. Komárno: Fórum institute 2007. 264 s. /interethnica, 9./

Etnologické centrum v Komárne vydalo ako deviaty diel série Interethnica doktorskú dizertáciu nemeckého historika Andreasa Schriefera, ktorá svojou tematikou nadväzuje na zámery série: skúma obraz spolužitia Slovákov, Maďarov a Nemcov na území dnešného Slovenska v zrkadle nemeckých novín a časopisov z 18. a 19. storočia. Mladý výskumník, v súčasnosti žijúci v Ulme a pracujúci ako stredoškolský učiteľ, vyštudoval históriu a nemeckú literatúru na univerzite v Passau. V roku 1998 ho osud priviedol na Katedru nemeckého jazyka nitrianskej univerzity, kde načas pôsobil ako tútor. Vtedy sa dostal do užšieho kontaktu so Slovenskom. Ako historika ho zaujala vynikajúca možnosť skúmania spolužitia národov a národností v regionálnom rozmere. Počas uplynulého desaťročia našťastie prekonal udivený pohľad outsidera, zachoval si však pozitíva tohto postoja: pre neho je objektívny výklad skúmaných javov samozrejmosťou. Vážnosť jeho úsilia podčiarkuje aj fakt, že sa začal učiť po slovensky aj po maďarsky. Najviac mu pri výskume pomohla Elena Mannová, jej vplyv badať aj pri sformulovaní otázok, na ktoré Schriefer hľadá odpoveď.

Ako každá dobrá doktorská dizertácia, aj Schrieferova práca dôkladne vymedzuje svoj predmet. Zaoberá sa vylúčne len s tromi uvedenými, najpočetnejšími etnikami (napr. s Rusínmi a Rómami vôbec nie, so Židmi len okrajovo). Časový horizont svojho výskumu zúžil na obdobie rokov 1780 až 1867 (začiatočný termín je determinovaný históriou tlače, záverečný určujú historické udalosti), v rámci ktorého pracoval výlučne s nemeckými novinami a časopismi. Vzhľadom na vybrané obdobie prichádzalo do úvahy 16 tlačovín (a tri prílohy), z ktorých si vybral šesť. Tieto súčasne reprezentovali najdôležitejšie nemecké centrá (Bratislava, Levoča, Košice). Analýzu zdrojov uskutočnil podľa vopred určených hľadísk. Tieto sú hľadiská ozajstného historika, iným možným aspektom ďalších vedných odborov (vzhľadom na charak-