Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Recenzie
Recenzie 255 štátnym trendom, alebo sa konečne stabilizuje a bude sa rozvíjať v súlade s celoštátnymi trendmi?“ To však znamená, že vyrovnanie sa uskutoční v intenciách uspokojenia potrieb maďarskej menšinovej pospolitosti. Plastický obraz poskytuje časť štúdie o maďarskom vysokoškolskom vzdelávaní na Slovensku. Autorov prístup k tejto otázke sa vyznačuje upozornením na potrebu otvorenosti voči voľbe vysokoškolských inštitúcii doma a za hranicami. V jeho ponímaní je aj Univerzita Selyeho síce dôležitým, ale nie jediným komponentom úvah, o aké študijné odbory a študijné programy má svoju ponuku rozširovať a na ktorých stupňoch vzdelávania je to vôbec výhodné na Slovensku v maďarskom jazyku? Tieto úvahy možno považovať za dôležitý impulz pre hodnotenie doterajšej činnosti Univerzity Selyeho a pre zvýšeniu účinnosti jej pôsobenia na výchovu maďarskej menšinovej inteligencie na Slovensku. Výpovednú silu tejto časti štúdie mohla znásobiť analýza faktorov a okolností, ktoré motivujú usídlenie sa študentov príslušníkov maďarskej menšiny v Maďarsku po získaní diplomu na tamojších inštitúciách. Dodnes absentujú presné údaje o študentoch, ktorí si volia túto cestu uplatňovania svojich vedomostí a tiež o tom, v akej miere to ovplyvňuje odborno-intelektuálnu štruktúru maďarskej menšiny. Autor sa dotkol aj otázky úrovne ovládania slovenského jazyka maďarskými žiakmi a upozornil na úlohu a vplyv jazykového, spoločenského a sociálneho prostredia, v ktorom je žiak vychovaný. Vedecké poznávanie čoraz viac potvrdzuje, že objasnenie súvislostí a vzájomného pôsobenia uvedených faktorov sa nezaobíde bez uplatňovania metód sociálnej psychológie. Tento prístup nadobúda čoraz väčší význam vo výskume sociálno-politických procesov. Jeho inkorporovanie do zborníka by bolo zvýšilo výpovednú silu a prínos uvedených nosných štúdií, ktoré akosi a priori inšpirujú na vyslovenie reflexií. To však neznižuje význam bohatej, širokospektrálnej tematiky recenzovaného zborníka. Príspevky vo svojom komplexe podávajú relevantný dôkaz o legitimite uplatňovania svojského pohľadu maďarskej menšiny na svoje vlastné dejiny a problémy v rámci plurality názorov a interpretácií. V slovenskej historickej obci sa totiž niekedy objavujú výhrady v mene akejsi jedinej platnej objektivity. Publikáciu celkovo možno hodnotiť ako výrazný krok v prekonávaní nánosov etnocentrizmu v maďarskom menšinovom prostredí. Je významným faktorom národnostného sebapoznania a sebareflexií, zároveň poskytuje impulz na slovensko-maďarský dialóg na Slovensku. József Kiss Simon, Attila: Telepesek és telepes falvak Dél-Szlovákiában a két világháború között [Usadlícl a kolónie na južnom Slovensku medzi dvoma svetovými vojnami]. Somorja: Fórum Kisebbségkutató Intézet 2008. 286 s. /Nostra Tempora, 15./ Hviezdoslavov, Miloslavov, Šrobárová, Mudroňovo, Bottovo, Slávikovo... Iba niekoľko z kolónií založených medzi maďarskými obcami na južnom Slovensku. Uzavretý svet slovenských obcí, ktoré aj po uplynutí ôsmych desaťročí majú iba minimálne kontakty so susednými maďarskými dedinami. Kolonisti vedia máločo o Maďaroch žijúcich v ich susedstve, Maďari majú iba minimálne vedomosti o kolonistoch, a súčasníci často nevedia ani to, kedy a prečo sa obyvatelia kolónií usídlili na južnom pohraničí. Medzivojnová kolonizácia nepatrí medzi najprebádanejšie kapitoly histórie maďarskej menšiny. Keď zmena režimu v r. 1989 umožnila aj slobodný archívny výskum, do stredobodu pozornosti historiografie sa dostalo jej obdobie prenasledovania po druhej svetovej vojne. Popri tom iba málokto si všimol, že k pokusu o násilnú zmenu etnických pomerov Maďarmi obývaného južného pohraničia došlo už za prvej Československej republiky, keď sa štátna moc prostredníctvom pozemkovej reformy, resp. kolonizácie pokúsila o narušenie homogénneho charakteru Maďarmi obývaných území usídlením tisícov slovenských, českých a moravských rodín. Spracovania histórie kolonizácie je ale dlžná nielen menšinová maďarská, ale aj slovenská a česká historiografia. Slovenskí a českí autori (ako Samuel Cambel, Natália
