Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Dokumentu

Správa o priebehu, likvidácii a výsledkoch reslovakizačnej akcie... 213

Pomerne malý počet roľníkov a vysoký počet robotníkov vysvetľujeme týmito okolnosťami:

1. ) Pri triedení reslovakizantov podľa povolania usilovali sme sa zachytiť súčasne aj sociálnu triednu príslušnosť. Nepokladali sme za roľníka domkára a bezzemka, i keď pracoval v prvotnej výrobe. Svojou triednou príslušnosťou patrí ku kategórii robotníkov. Rovnako sme pokladali aj zriadenca za robotníka, ktorému je sociálne iste bližší, než k úradníkovi.

2. ) Na mnohých prihláškach povolanie nebolo udané, no z ostatných znakov (majetkové pomery) bolo jasné, že ide o nemajetných nádenníkov, výpomocné sily v obchodoch a v podnikoch.

3. ) Zmenené politické pomery po oslobodení aktualizovali vedomie slovenskosti a túhu po reslovakizácii u robotníckej triedy väčšmi, než u konzervatívneho živlu roľníckeho. Tak ako sa tento kedysi ťažšie maďarizoval, ťažšie a pomalšie sa aj reslovakizoval.

4. ) Robotníctvo, ako fluktuujúci živel sa, i keď povrchne, maďarizoval vo väčšom množstve ako roľníctvo.

5. ) Robotníkov, pokiaľ sa výslovne neprevinili proti Republike, prijala RK skoro všetkých, a to i keď z hľadiska slovenskosti často nesplnili podmienky smerníc. Dožadovali sa reslovakizácie prostým poukazovaním, že pracujú pre Republiku a jej výstavbu. Ich triedne uvedomenie a vlastenectvo pokladala RK sa lepší dôkaz kladného postoja k národu ako rafinované a množstvo dokladov podložené intervencie bohatých kulakov. Z tohto dôvodu RK starostlivo skúmala prihlášky roľníkov a veľkú väčšinu z nich, vlastniacu viac ako 20 k. j. pôdy zamietla.

Z tab. č. 7 je zrejmá triedna štruktúra roľníkov.

Z 15.842 roľníkov vlastnilo 5.948 t. j. 35,3 % 0,1-5 kj. pôdy

5.484 t. j. 32,6 % 5,1-10 kj. pôdy 2.545 t. j. 15,1 % 10,1-15 kj. pôdy 1.346 t. j. 8,0 % 15,1-20 kj. pôdy 1.519 t. j. 9,0 % nad 20 kj. pôdy